Podľa každoročnej správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Global Energy Review pomohla jadrová energia udržať energetickú bezpečnosť tým, že fungovala v záťažovom režime v niekoľkých krajinách vrátane Francúzska, Nemecka, Belgicka, Slovenska a Švédska. Ani jadrový sektor však nie je „imúnny“ voči následkom krízy spôsobenej chorobou Covid-19, hoci v drvivej väčšine prípadov komerčné energetické reaktory naďalej vyrábajú elektrinu.
IEA v správe konštatuje, že výroba elektriny z jadra klesla v prvom štvrťroku 2020 oproti rovnakému obdobiu minulého roka približne o 3%. Toto číslo je tiež zhodné s odhadom poklesu výroby z jadra pre celý rok 2020. Ak by však koronakríza pominula rýchlejšie ako sa očakáva, dokončili by sa niektoré rozostavané atómky už tento rok, celkový prepad výroby z jadra by mohol byť len 1% namiesto troch.
Ak koronakríza rýchlo neprehrmí, prepad výroby zo štiepenia atómu by bol najväčší spomedzi tých, ktoré nesúvisia s prírodnou katastrofou. Predstavoval by až 40% z poklesu, ktorý v roku 2011 zapríčinila havária na Fukušime-Daiiči v Japonsku. IEA odhaduje v roku 2020 zníženie dopytu po elektrickej energii o 2.5%, čo sa má odraziť na poklese výroby zo všetkých zdrojov energie.
Šok pre energetický systém
V správe sa uvádza, že pandémia Covid-19 predstavuje „najväčší šok pre globálny energetický systém za sedem desaťročí“, pričom pokles dopytu po energii o 6% v tomto roku by mal šesťnásobne prekonať dopad finančnej krízy z roku 2008 a viesť k rekordnému medziročnému poklesu emisií uhlíka o takmer 8%.
Rozvoj jadra spomalil
Opatrenia na zablokovanie Covid-19 spomalili činnosť jadrovej výstavby. Dokončenie niekoľkých projektov sa pravdepodobne o niekoľko mesiacov posunie do roku 2021 vrátane dvoch reaktorov v Číne a Olkuluoto-3 vo Fínsku, kde už bolo meškanie avizované. V Číne je vo výstavbe 10 jadrových blokov a IEA nepovedala, ktoré sa pravdepodobne oneskoria.
Ďalšie oneskorenia v stavebníctve sú pravdepodobné v prípade projektov na Flamanville-3 vo Francúzsku, Hinkley Point C vo Veľkej Británii a Vogtle v USA. Niektoré výmeny paliva boli odložené do roku 2021, najmä v krajinách s veľkými jadrovými flotilami, ako je Francúzsko.
Európske jadro klesalo, Čína rástla
V správe sa uvádza, že Európska únia zaznamenala najväčšie zníženie výroby z jadra v prvom štvrťroku 2020. Nižší dopyt viedol k zníženiu jadrového výkonu vo viacerých krajinách, najmä vo Francúzsku, kde sa výroba jadrovej energie znížila o 11 TWh (10%). Okrem úprav plánovanej údržby bolo niekoľko ďalších reaktorov odstavených, pre pokles dopytu. Ten spôsobil aj uzavretie jadrových elektrární (JE).
V Nemecku klesla výroba o 3 TWh, alebo 17%, keďže sa podnikli kroky smerom k úplnému vyradeniu jadra do konca roku 2022. V USA jadrový výkon v prvom štvrťroku 2020 poklesol o 4 TWh, alebo 2%, čiastočne v dôsledku nižšieho dopytu po elektrine a mierneho počasia.
Čína bola jedným z mála regiónov s nárastom jadrovej energie, s nárastom výroby o 1% medzi prvým štvrťrokom 2019 a prvým štvrťrokom 2020. Dva veľké jadrové reaktory – Taishan-2 a Yangjiang-6 – boli v júni 2019 pripojené k rozvodnej sieti. Ich uvedenie do prevádzky kompenzovalo vplyv zníženého dopytu po elektrickej energii.
