Svet čelí prudkému poklesu využívania jadrovej energie, čo by podľa novej správy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) mohlo viesť k miliónom ton dodatočných emisií uhlíka a problémom s plnením medzinárodných klimatických cieľov.
Čistá jadrová energia?
Bez dodatočného predlžovania životnosti a nových stavieb bude dosiahnutie cieľov trvalo udržateľnej energie vrátane medzinárodných klimatických cieľov ťažšie a drahšie. Tvrdí to správa Jadrová energia v systéme čistej energie.
„Bez významného príspevku jadrovej energie bude globálna energetická transformácia oveľa ťažšia,“ povedal výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
„Popri obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej účinnosti a ďalších inovatívnych technológiách môže jadrový výskum významne prispieť k dosiahnutiu trvalo udržateľných energetických cieľov a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti,“ povedal pán Birol. „Ak sa však nepodarí prekonať prekážky, ktorým jadro čelí, jeho úloha bude čoskoro na celom svete prudko klesať, najmä v USA, Európe a Japonsku.“
Ktoré zdroje výroby elektriny neprodukujú uhlík?
Jadrová energia je druhým najväčším zdrojom energie s nízkym obsahom uhlíka v dnešnom svete, ktorý predstavuje 10 % celosvetovej výroby elektrickej energie. Je na druhom mieste za vodnou energiou so 16%.
V prípade vyspelých ekonomík – vrátane USA, Kanady, EÚ a Japonska – je jadrová energia najväčším nízkouhlíkovým zdrojom elektrickej energie už viac ako 30 rokov a zostáva ním dodnes. Zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečení elektrickej energie v niekoľkých krajinách.
Správa však varuje, že budúcnosť jadrovej energetiky je neistá, pretože starnúce elektrárne sa vo vyspelých ekonomikách začínajú zatvárať, čiastočne kvôli politikám, ktoré ich postupne vyraďujú, ale aj ako dôsledok ekonomických a regulačných faktorov. Bez zmien v politike by vyspelé ekonomiky mohli do roku 2025 stratiť 25% svojej jadrovej kapacity a do roku 2040 až dve tretiny.
Ako dosiahnuť znižovanie emisií CO2?
Nedostatočné predlžovanie životnosti jadrových elektrární (JE) a chýbajúce nové projekty by mohli viesť k ďalším štyrom miliardám ton emisií CO2, uvádza sa v správe. „Dosiahnutie tempa znižovania emisií CO2 v súlade s Parížskou dohodou z roku 2016 je už obrovskou výzvou a vyžaduje zvýšenie jadrovej energie.“
V správe sa uvádza, že predĺženie prevádzkovej životnosti existujúcich jadrových elektrární si vyžaduje značné kapitálové investície, ale náklady môžu konkurovať iným technológiám výroby elektriny, vrátane nových solárnych a veterných projektov, a môžu viesť k „bezpečnejšej, menej rušivej energetickej transformácii“.
Ale trhové podmienky zostávajú nepriaznivé pre predlžovanie životnosti jadrových elektrární. Dlhé obdobie nízkych veľkoobchodných cien elektrickej energie vo väčšine vyspelých ekonomík výrazne znížilo alebo eliminovalo ziskové marže pre mnohé technológie, čím jadrovým elektrárňam hrozí skoré odstavenie z prevádzky.
Nové jadrové elektrárne v USA i vo svete
V USA má približne 90 reaktorov 60-ročné prevádzkové licencie, ale niekoľko z nich je už predčasne odstavených a mnoho ďalších je ohrozených. V Európe, Japonsku a ďalších vyspelých ekonomikách je predlžovanie životnosti elektrární tiež vystavené neistým vyhliadkam.
Investície do nových jadrových projektov vo vyspelých ekonomikách sú ešte ťažšie, uvádza sa v správe. Nové projekty plánované vo Fínsku, Francúzsku a USA ešte nie sú v prevádzke a čelia veľkým prekročeniam nákladov. Južná Kórea je dôležitou výnimkou, ktorá zaznamenala dokončenie výstavby nových projektov načas a v rámci rozpočtu, hoci cieľom vládnej politiky je ukončiť novú jadrovú výstavbu.
IEA uviedla, že ako vedúca energetická organizácia, ktorá pokrýva všetky palivá a všetky technológie nemôže ignorovať úlohu jadrovej energie.
„Práve preto vydávame našu prvú správu o tejto téme za takmer dve desaťročia v nádeji, že jadrovú energiu uvedieme späť do globálnej diskusie o energetike.“
Prekážky pre investície do nových jadrových projektov vo vyspelých ekonomikách sú skľučujúce. Dôraz by sa mal klásť na upravenie trhov s elektrickou energiou spôsobom, ktorý ocení atribúty čistej energie a energetickej bezpečnosti nízkouhlíkových technológií vrátane jadrovej energie. Zabezpečenie investícií do nových jadrových elektrární si vyžaduje intenzívnejšiu politickú intervenciu vzhľadom na veľmi vysoké náklady na projekty a nepriaznivé nedávne skúsenosti v niektorých krajinách. Investičné politiky musia prekonať bariéry financovania prostredníctvom kombinácie dlhodobých zmlúv, cenových záruk a priamych štátnych investícií.
