Jadrová kapacita by sa mohla viac ako zdvojnásobiť zo 417 GW v roku 2022 na 916 GW v roku 2050, a to vďaka meniacemu sa politickému prostrediu. To otvára príležitosti na návrat k jadrovej energii, hoci by sa mohli vyžadovať ročné investície vo výške viac ako 100 miliárd dolárov, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
IEA v správe s názvom Net Zero Roadmap zverejnenej 26. septembra uviedla, že napriek spomínanému rastu by podiel jadrovej energie na výrobe mohol mierne klesnúť z 9 % v roku 2022 na 8 % v roku 2050.
Niekoľko krajín, vrátane Kanady, Číny, Francúzska, Indie, Japonska, Kórey, Poľska, Spojeného kráľovstva a USA, ako prostriedok na dosiahnutie cieľov znižovania emisií a riešenia problémov energetickej bezpečnosti oznámilo stratégie, ktoré zahŕňajú významnú úlohu jadrovej energie.
Na začiatku roka 2023 boli v 18 krajinách vo výstavbe jadrové reaktory s celkovým výkonom 64 GW. Z dlhodobého hľadiska viac ako 30 krajín zvyšuje využívanie jadrovej energie v tzv. „scenári čistých nulových emisií do roku 2050“ (NZE), ktorý navrhuje spôsob, akým energetický sektor dosiahne nulové čisté emisie CO2 do roku 2050 a zohrá svoju úlohu ako najväčší zdroj emisií skleníkových plynov, pri obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5°C.
V správe sa uvádza, že na dosiahnutie celkového zdvojnásobenia jadrovej kapacity do roku 2050 sa od roku 2023 do roku 2050 v scenári NZE každý rok spustí v priemere 26 GW novej kapacity, z ktorých časť je potrebná na kompenzáciu vyraďovania existujúcich blokov. To si však vyžaduje priemerné ročné investície vo výške viac ako 100 miliárd dolárov, čo je trojnásobok úrovne za posledné roky.
Po dokončení už prebiehajúcich projektov prichádza vrchol expanzie v 30. rokoch, keď sa ročný priemer 33 GW novej jadrovej kapacity dostane do prevádzky, čo predstavuje nové maximum pre jadrový priemysel, uvádza správa.
V scenári NZE vedie v expanzii jadrovej energetiky Čína, ktorá bude do roku 2050 predstavovať jednu tretinu všetkých nových jadrových kapacít, pričom ďalšie rozvíjajúce sa trhy a rozvojové ekonomiky budú predstavovať takmer ďalšiu tretinu.
Predlžovanie životnosti zohráva významnú úlohu
Vo vyspelých ekonomikách, kde sú reaktory v prevádzke v priemere viac ako 35 rokov, sa prírastky jadrovej kapacity časom zväčšujú, aby sa vykompenzovalo vyraďovanie existujúcich reaktorov, hoci predlžovanie životnosti naďalej zohráva nenahraditeľnú úlohu ako súčasť nákladovo efektívneho prístupu k dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050.
Všetky regióny čoraz viac využívajú pokročilé jadrové technológie vrátane nových dizajnov veľkých reaktorov generácie 3+ a 4 a malých modulárnych reaktorov (SMR). Zatiaľ čo najväčšia príležitosť pre jadrovú energiu je v sektore elektrickej energie, nová jadrová energia v tomto scenári pomáha dekarbonizovať teplo a dodávať vodík s nízkymi emisiami.
Výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol uviedol, že vyhliadky, že svet zostane v rámci 1,5 °C limitu globálneho ohrievania, sa zlepšili vďaka „ohromujúcim“ nárastom obnoviteľnej energie a zelených investícií za posledné dva roky.
Birol tiež poznamenal, že emisie skleníkových plynov z energetického sektora sú „stále tvrdohlavo vysoké“ a že extrémne počasie, ktoré bolo tento rok na celom svete, ukázalo, že klíma sa už mení „strašnou rýchlosťou“.
V správe sa uvádza, že „takmer všetky krajiny musia posunúť dátumy svojich cieľových čistých nulových emisií“, ktorými sú pre väčšinu rozvinutých krajín rok 2050 – hoci niektoré majú prísnejšie dátumy, ako napríklad Nemecko rok 2045 a Rakúsko a Island rok 2040 – a pre mnohé rozvojové krajiny neskoršie, rok 2060 v prípade Číny a 2070 v prípade Indie.
Cop28, klimatický samit OSN, ktorý sa bude konať tento november a december v Dubaji, ponúkol krajinám kľúčovú príležitosť na stanovenie prísnejších plánov na znižovanie emisií, povedal Birol.