Revidované odhady naznačujú, že budúce účinky na zdravie spojené s ožiarením pravdepodobne nebudú badateľné, uvádza sa v aktualizovanej správe OSN.
Správa Vedeckého výboru OSN pre účinky atómového žiarenia (Unscear), ktorá hodnotí informácie dostupné zo správy z roku 2013, tvrdí, že u exponovaných detí bol zistený značný výskyt prípadov rakoviny štítnej žľazy. Zdá sa však, že tento nárast nie je spojený s vystavením žiareniu, ale skôr v dôsledku použitia vysoko citlivých ultrazvukových skríningových postupov, ktoré odhalili prevalenciu abnormalít štítnej žľazy v populácii, ktorá predtým nebola rozpoznaná.
Dokument ďalej hovorí, že kolektívna efektívna dávka pre obyvateľstvo Japonska v dôsledku celoživotného vystavenia následkom havárie elektrárne Fukušima-Daiiči je približne 10 až 15 % zodpovedajúcej hodnoty pre európske obyvateľstvo vystavené radiácii po havárii v Černobyle. Celková absorbovaná dávka do štítnej žľazy je približne 3 % dávky v dôsledku černobyľskej havárie.
„Z ďalšej perspektívy možno odhadnúť ročnú kolektívnu efektívnu dávku pre obyvateľov Japonska z prírodnej radiácie na zhruba 280 000 man-sievertov (man Sv) alebo asi 20-násobok kolektívnej efektívnej dávky v prvom roku po havárii,“ konštatuje správa.
Priemerná efektívna dávka pre viac ako 20 000 pracovníkov záchrannej služby zapojených do zmierňovacích a iných aktivít na mieste od marca 2011 do konca marca 2012 bola asi 13 milisievertov (mSv). Normálne žiarenie pozadia je 2,1 mSv ročne. Asi 36 % pracovných síl dostalo účinnú dávku viac ako 10 mSv a asi 0,8 % (174 pracovníkov) dostalo za toto obdobie viac ako 100 mSv.
Ročné účinné dávky boli od apríla 2012 podstatne nižšie, pričom priemerné ročné účinné dávky klesali z približne 6 mSv/rok 2012 do konca marca 2013 na približne 2,5 mSv/rok do konca marca 2020. Žiadny pracovník nedostal ročne účinnú dávku viac ako 50 mSv od apríla 2013.
„Je nepravdepodobné, že by bol zvýšený výskyt rakoviny badateľný pri leukémii, celkovej rakovine alebo rakovine štítnej žľazy,“ uvádza sa v závere správy.
Minimálne koncentrácie
Správa hovorí, že celkové uvoľnenie jódu-131 a cézia-137 do atmosféry po havárii sa všeobecne pohybovalo medzi asi 100 až asi 500 petabecquerelmi (PBq). Veľká časť únikov rádioaktívneho materiálu do atmosféry bola rozptýlená po povrchu Tichého oceánu v dôsledku západného / juhozápadného vetra, ktorý fúkal počas únikov a počas počiatočnej fázy rozptylu. Uvoľnenie menej prchavých rádionuklidov, ako je stroncium-90 a plutónium-239, bolo zanedbateľné.
Úniky boli asi 10 % pre I-131 a 20 % pre Cs-137 oproti úniku týchto rádionuklidov odhadovaných pre haváriu v Černobyle. Pre porovnanie sa pre Černobyľ odhaduje 1700 PBq pre I-131 a 95 PBq pre Cs-137.
PBq je jednotka na meranie rádioaktivity, ktorá ukazuje počet rozpadov jadier za sekundu.
Asi 80 % z celkového uvoľneného množstva bolo rozptýlených v Tichom oceáne, no veľmi rýchlo sa zriedili v morskej vode. Koncentrácie Cs-137 v morských potravinách rapídne poklesli. V roku 2011 prekročilo 41 % vzoriek odobratých pri pobreží prefektúry Fukušima dlhodobý limit stanovený japonskou vládou, čo kleslo na 17 % v roku 2012 a od začiatku roku 2015 iba na štyri vzorky z 9000.
