Francúzsko predložilo svoj konečný národný plán pre energetiku a klímu (NECP) Európskej komisii v stredu 10. júla, desať dní po uplynutí zákonnej lehoty. Vzhľadom na to, že väčšina členských štátov nepredložila svoj plán včas, to však nie je žiadne prekvapenie. Odborníkov zaujalo to, že plán obsahuje aj kontroverzné ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, proti ktorým sa francúzska vláda predtým postavila.
Podľa európskych právnych predpisov musí každý členský štát predložiť plán, v ktorom presne stanoví, ako sa do roku 2030 splnia ciele Únie v oblasti dekarbonizácie a znižovania emisií CO2.
Koncom mája Francúzsko odmietlo určiť cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030, ako to vyžaduje smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) prijatá v marci 2023. Dôvodom je charakteristika energetického mixu krajiny, ktorý sa vyznačuje pomerne vysokým podielom jadrovej energie, až 36 %. Návrh Francúzska tak uprednostňuje „nízkouhlíkový“ cieľ vo výške 58 %, ku ktorému prispievajú obnoviteľné zdroje energie (OZE), ako aj jadrová energia. Európska komisia však uviedla, že takýto prístup nie je prijateľný a neobsahuje dostatočne ambiciózne ciele pre rozvoj OZE.
Hoci sa neočakávalo, že krajina podľahne tlaku Európy, v konečnom znení NECP sa Francúzsko nakoniec zaviazalo k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť hrubú konečnú spotrebu energie 1 381 TWh s príspevkom OZE vo výške 570 TWh.
Zaujímavé dva sporné body
Francúzsko teraz stanovilo cieľ pre výrobu elektrickej energie (TWh), zatiaľ čo predtým sa krajina viac sústredila na stanovenie cieľov pre inštalovaný výkon v gigawattoch.
Po druhé, cieľ plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov nemusí byť pre Komisiu stále dostatočný. Hoci sa v dokumente výslovne neuvádza predpokladaný podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe v roku 2030, jednoduchým výpočtom sa zistí, že by mal predstavovať 41,3 %. Podľa Komisie by však cieľ Francúzska mal byť aspoň 44 %.
Sú však aj takí, ktorí veria, že Komisia bude s plánom súhlasiť. „Nie je to dosť, ale je v záujme Európskej komisie, aby Francúzsko dosiahlo pokrok,“ povedala francúzska environmentalistka Julie Laernoesová, ktorá pracovala na návrhu zákona o energetickom a klimatickom plánovaní.
Upustenie od „nízkouhlíkového“ cieľa plánu vyvoláva otázky týkajúce sa snahy Francúzska o väčšiu podporu jadrovej energie zo strany EÚ – najmä jeho želania, aby bol nízkouhlíkový cieľ zahrnutý do akýchkoľvek nových celoeurópskych cieľov na rok 2040. Napríklad aj prostredníctvom jadrovej aliancie.
