Podľa najnovšej štatistiky spoločnosti Eurelectric takmer tri štvrtiny (74 %) všetkej elektrickej energie vyrobenej naprieč EÚ bolo vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov, čo je výsledok, ktorý únia zrejme ešte nezažila.
Údaje tak potvrdzujú rastúce tempo dekarbonizácie, keďže pri podrobnejšom skúmaní sa zistilo, že približne päťdesiat percent elektrickej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Údaje ďalej naznačujú stabilizáciu európskej jadrovej flotily, keďže jadrová energia sa podieľala na zvyšných dvadsiatich štyroch percentách. Takisto poukazujú na klesajúcu úlohu uhlia, ktoré sa na výrobe elektrickej energie podieľalo približne deviatimi percentami. Zvyšný podiel predstavovala elektrina vyrobená zo zemného plynu.
V medziročnom porovnaní sa podiel obnoviteľných zdrojov energie v európskom mixe zvýšil približne o šesť percent.
„Tempo zmien je pôsobivé. Tieto údaje dokumentujú, že úsilie elektroenergetických spoločností o dekarbonizáciu je o niekoľko rokov pred akýmkoľvek iným odvetvím,“ povedal generálny tajomník Eurelectric Kristian Ruby.
Na druhej strane údaje spoločnosti Eurelectric ukazujú, že dopyt po elektrickej energii klesá. „Roky stagnujúceho dopytu po elektrine sa teraz zmenili na pravidelný pokles. Tvorcovia politík musia naliehavo zvýšiť dopyt po elektrickej energii, aby poskytli potrebné investičné signály pre čistú výrobu,“ povedal Kristian Ruby.
Európa robí veľké kroky vpred
Nezávislý energetický think-tank Ember zdôraznil štyri kľúčové body, v ktorých Európa robí veľké pokroky, pričom niektoré z nich už boli uvedené vyššie. V podstate ide o bezprecedentný kolaps výroby elektriny z uhlia. Pätina súčasného európskeho uhoľného parku sa má v tomto a budúcom roku uzavrieť. Úbytok uhlia zároveň nezvyšuje výrobu elektriny z plynu, práve naopak, plyn zaznamenáva štyri roky po sebe stále nižšie hodnoty.
Druhým bodom je rekordný pokles emisií v energetickom sektore EÚ. Tie v roku 2023 klesli o rekordných devätnásť percent, čím prekonali predchádzajúci rekordný pandemický rok 2020. V porovnaní s rokom 2007 klesli emisie v energetickom sektore o 46 percent.
K transformácii európskej energetiky významne prispieva veterná energia. V roku 2023 prvýkrát prekonala výrobu elektriny z plynu, pričom jej ročný nárast bol rekordných trinásť percent, teda 55 TWh. 17 GW bolo inštalovaných v roku 2023, ale ak má EÚ dosiahnuť svoje ciele, musí sa toto tempo zavádzania do roku 2030 takmer zdvojnásobiť na viac ako 30 GW ročne.
Štvrtý a posledný bod sa týka spomínaného rozmachu obnoviteľných zdrojov energie. Kombinácia výroby veternej a solárnej energie sa zvýšila o rekordných 90 TWh a inštalovaný výkon o 73 GW. Vďaka tomu podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahol rekordných štyridsaťštyri percent v energetickom mixe.
