Viaceré krajiny Európskej únie vyjadrili tomuto plánu podporu, no napríklad Maďarsko je skeptické. Dvaja veľkí hráči, Francúzsko a Nemecko, zatiaľ nezaujali stanovisko.
Európska únia pripravuje svoj prvý klimatický cieľ na rok 2040. Chce preklenúť rozdiel medzi súčasnými cieľmi zníženia čistých emisií o 55 % do roku 2030 a dosiahnutím nulových emisií do roku 2050. Informovala o tom agentúra Reuters.
Hoci sa krajiny už zaviazali znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % oproti úrovni z roku 1990 a dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050, aktivisti tvrdia, že dočasný cieľ bude klimatickým „dedičstvom“ exekutívy EÚ. Vzhľadom na to, že v júni sa majú konať voľby do Európskeho parlamentu, nový cieľ preverí politický apetít na realizáciu tohto ambiciózneho európskeho ekologického programu. Už teraz čelí odporu niektorých vlád a priemyselných odvetví, ktoré sa obávajú nákladov, a to aj v čase, kedy zmena klímy spôsobuje v Európe ničivejšie horúčavy, záplavy a požiare.
Diskusia sa začala
Ministri životného prostredia z 27 členských štátov EÚ sa 15. januára stretli v Bruseli, aby si prvýkrát vymenili názory na túto otázku a posúdili rozhodnutie Komisie. Wopke Hoekstra, komisár EÚ pre klímu, už dal jasne najavo, že bude obhajovať minimálny cieľ aspoň 90 % čistého zníženia emisií do roku 2040 v súlade s Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy, ktorá odporučila rozpätie 90 – 95 %.
Keď Komisia predloží svoj návrh, začne sa bežný legislatívny proces EÚ, do ktorého je zapojený Európsky parlament a Rada členských štátov EÚ a ktorý zvyčajne trvá až dva roky.
Zástancovia a skeptici
V tejto súvislosti niekoľko krajín EÚ 90 % cieľu vyjadrilo podporu, počnúc Dánskom, ktoré prezentovalo svoj postoj v decembri. Medzi ďalších podporovateľov patria Írsko a Bulharsko. Zdá sa, že svoju podporu spočiatku ponúkla aj nová poľská vláda prostredníctvom štátnej tajomníčky pre klímu Urszuly Zielińskej, ktorá sa zúčastnila na stretnutí ministrov v Bruseli.
Okrem uvedených krajín v otázkach klímy často spolupracovali aj Fínsko, Švédsko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko. Všetky tieto krajiny sú členmi globálnej „koalície vysokých ambícií“, ktorá vznikla v roku 2014.
Maďarsko, ktoré bude predsedať EÚ po skončení súčasného šesťmesačného funkčného obdobia Belgicka, nepodporilo cieľ 90 %, ktorý presadzuje komisár EÚ pre klímu. „Radi by sme videli návrh,“ povedala štátna ministerka životného prostredia Anikó Raiszová a zdôraznila, že „treba zohľadniť národné špecifiká“. Vnútrozemská krajina, ktorá odoberá viac ako 80 % plynu z Ruska, je viazaná dlhodobou zmluvou s Kremľom minimálne do roku 2036. Ostatné krajiny EÚ, ktoré sú známe tým, že nie sú klimatickými lídrami, ako napr. Taliansko či Malta preferencie zatiaľ nesignalizovali.
Dve energeticky opozične ladené krajiny sa zatiaľ nevyjadrili
Nemecko a Francúzsko, dve najväčšie krajiny EÚ, tiež ešte nezaujali stanovisko. Vysoký štátny úradník Sven Giegold v Bruseli uviedol, že „spolková vláda zatiaľ nezaujala definitívne stanovisko“. Bývalý zelený zákonodarca EÚ však poznamenal, že podľa prelomového ústavného rozhodnutia najvyššieho nemeckého súdu z roku 2021 musí krajina do roku 2040 znížiť emisie o 91 %.
„To je aj kritérium pre európsky cieľ,“ vysvetlil a zaútočil na médiá, ktoré naznačujú, že krajiny EÚ určujú návrhy Komisie. „Neverím, že budeme konať tak, ako keby tempo už určovali veľké členské štáty,“ dodal.
Dokonca ani Francúzsko, ktoré nedávno prešlo zmenou vlády, neoznámilo svoje odporúčania. Paríž však trvá na tom, aby sa v texte uznala jadrová energia a aby sa prijal nízkouhlíkový energetický cieľ na rok 2040 ako alternatíva k súčasnému cieľu EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
