Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzovalo nakladanie s jadrovým odpadom. Analýza Spoločného výskumného centra (Joint Research Centre JRC) mala pomôcť Komisii pri rozhodovaní, či zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Záver dokumentu je jasný.
Skladovanie jadrového odpadu v hlbokých geologických formáciách je podľa uniknutého dokumentu považované za „vhodné a bezpečné“. Ako príklad uvádzajú Francúzsko a Fínsko, ktoré sú v pokročilej fáze vývoja týchto lokalít.
A hoci závažné jadrové havárie „nemožno vylúčiť so 100 % istotou“, ide o „udalosti s mimoriadne nízkou pravdepodobnosťou“, dodáva sa v správe poukazujúc na to, že po celom svete sa v súčasnosti za posledných 15 rokov po Černobyle uvádzajú do prevádzky iba reaktory tretej generácie. „Miera úmrtnosti charakterizujúca najmodernejšie (jadrové) technológie je najnižšia zo všetkých technológií na výrobu elektriny,“ uvádza sa v závere analýzy.
Vítame výsledok štúdie Európskeho výskumného centra o vplyve jadrovej energetiky na životné prostredie. Výsledkom štúdie je fakt, že jadrová energetika neškodí životnému prostrediu viac ako ktorákoľvek iná technológia používaná na výrobu elektriny. Tento záver umožní zaradenie jadrovej energetiky medzi zdroje elektriny, ktoré budú využívať výhody udržateľných investícií. Táto štúdia potvrdzuje správnosť rozhodnutia Slovenska spred 50 rokov o širokom využívaní jadrovej energetiky a právo každého štátu zvoliť si najvhodnejší energetický mix. Tento stav je výsledkom neúnavnej snahy európskej organizácie Foratom a Slovenského jadrového fóra ako jeho člena, za uznanie pozície jadrovej energetiky v boji proti klimatickým zmenám.
– Slovenské jadrové fórum (SJF)
Lobing pred summitom
Sedem členských štátov vrátane Slovenska pred minulotýždňovým summitom európskych lídrov vyzvalo Európsku komisiu, aby prestala brzdiť rozvoj jadrovej energie a zaradila ju do taxonómie udržateľných investícií. V liste adresovanom Komisii vedúci predstavitelia siedmych členských štátov otvorene deklarovali svoju podporu jadrovej energii pri plnení klimatických cieľov EÚ.
„Sme presvedčení, že všetky dostupné technológie s nulovou a nízkou tvorbou emisií, ktoré prispievajú ku klimatickej neutralite a zároveň podporujú ďalšie ciele energetickej politiky, by mali byť nielen uznané, ale aj aktívne podporované Európskou úniou. To platí najmä pre jadrovú energiu, ktorej rozvoj je jedným z hlavných cieľov Zmluvy o založení Spoločenstva Euratom a ktorá zaväzuje inštitúcie EÚ, aby ju podporovali,“ napísali signatári.
Odporcovia jadrovej energie i navrhovatelia taxonómie upozorňujú, že aby bola akákoľvek investícia v súlade s taxonómiou, musí výrazne prispieť k jednému zo šiestich environmentálnych cieľov a ďalších päť nesmie „významne ohroziť“ (do no significant harm – DNSH). Podľa Rakúska a Nemecka jadrová energia tento princíp nespĺňa, a to kvôli skladovaniu jadrového odpadu.
Poľsko, Česká republika či Rumunsko, ktoré list tiež podpísali, plánujú stavať nové jadrové reaktory, aby znížili svoju závislosť od uhlia a splnili európske klimatické ciele. Francúzsko zahájilo ambiciózny program nahradenia niektorých svojich starnúcich jadrových elektrární novou generáciou tlakovodných reaktorov s názvom EPR a nasledujú ich aj Fíni či Briti.
V hre sú verejné financie
Nejde však len o dôsledky pre životné prostredie. Nová klasifikácia jadrovej energie môže ovplyvniť aj výšku finančnej podpory, ktorú budú môcť vlády poskytnúť novým projektom. Tá závisí od pravidiel Únie o štátnej pomoci, ktoré sa eurokomisia tento rok chystá revidovať.
Zaradenie medzi udržateľné investície umožní spoločnostiam prístup k dlhopisom a fondom s nižšou úrokovou sadzbou. To pre firmy znamená zníženie celkových nákladov.
– Jessica Johnson
vedúca komunikačného oddelenia
bruselské združenie jadrového priemyslu Foratom
Závislosť rozvoja jadrovej energetiky od verejných zdrojov podčiarkuje aj fakt, že súkromné banky sú ochotné podieľať sa na nových projektoch len v tom prípade, ak im vlády poskytnú dostatočné finančné záruky a štátnu pomoc. Investície do jadra sa im napríklad v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi nevyplácajú. Zelená energia je čoraz lacnejšia a menej závislá od štátnej podpory.
Jadrový priemysel o tomto trende vie. Jadrové elektrárne sú veľmi náročné na kapitálové investície. Samotná výstavba je zdĺhavá a počas nej narastá cena investovaného kapitálu. „Preto pre perspektívu ďalšej výstavby je otázka financovania absolútne kľúčová. Je zrejmé, že taxonómia bude hrať v tejto súvislosti dôležitú úlohu,“ povedal generálny riaditeľ Foratom Yves Desbazeille.
Závery Spoločného výskumného centra po zverejnení preskúmajú dve odborné pracovné skupiny: skupina expertov podľa čl. 31 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHEER). Foratom uviedol, že teraz dúfa, že komisia vezme do úvahy toto vedecké hodnotenie a objasní, ako a kedy v budúcich dňoch zahrnie jadro do taxonómie.
