V tlači sa objavila správa, vydaná SITA a pravdepodobne prebraná z nejakých českých medií, v ktorej sa píše:
Takmer polovica diviakov zo Šumavy je rádioaktívna
SITA | 17.01.2017 21:37
Takmer polovica diviakov, ktoré odchytili na českej strane pohoria Šumava, vykazovala nadlimitnú mieru rádioaktivity. Upozornil na to vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal.
Odchytené diviaky lesné vykazujú podľa neho vyššiu radiáciu preto, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy. „Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky,“ vysvetlil Drápal. Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar 1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.
Rádioaktívna potrava môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo vzniku rakoviny. O riziku však podľa odborníkov možno hovoriť až vtedy, keby človek zjedol asi 40 kilogramovkontaminovaného mäsa za rok.
Množstvo rádioaktívnych látok v mäse sa dá znižovať aj spôsobom jeho úpravy. Pri varení v tlakovom hrnci sa napríklad zníži na polovicu a pri opakovanom nakladaní do nálevu klesne až o 70 percent.
Srnku obyčajnú človek v pôde nájde len ťažko, ošípané ju však z nej dokážu vyryť. Najvyšší výskyt rádioaktivity v ich svalovine vedci objavujú na jeseň a v zime, keď majú zvieratá menej zdrojov potravy. Problémy s rádioaktivitou v mäse diviakov dobre poznajú aj poľovníci na nemeckej strane Šumavy.
Dovolil som si v texte zvýrazniť pasáže, ktoré si môžu vyžadovať niekedy aj obšírnejší komentár. Ja si dovolím vyjadriť nasledovný názor:
Na úvod treba povedať, že kontaminácia céziom je globálna a je výsledkom jadrových výbuchov, atmosférických a nadzemných testov jadrových zbraní (zakázaných až v roku 1963) a havárií na jadrových zariadeniach, akou je pre nás Černobyľ. Z toho dôvodu nielen diviaky, ale aj všetky rastliny a živočíchy, človeka nevynímajúc, obsahujú cézium vo svojom tele.
Cézium je dobre rozpustné vo vode, veď má podobné vlastnosti ako sodík, alebo draslík. Preto sa nachádza vo všetkých tkanivách obsahujúcich telesné tekutiny, teda aj v mäse.
Ak hovoríme o nadlimitnej rádioaktivite diviakov, treba povedať limit. Ten sa na Slovensku nazýva najvyššia prípustná úroveň rádioaktívnej kontaminácie potravín, ktorá je uvedená v NV 345/2006. V tabuľke nájdeme položku ostatné potraviny, kde je hodnota 600 Bq/kg. Ak teda človek zje kilo takého mäsa, bude ožiarený céziom, pričom tomu zodpovedajúci úväzok efektívnej dávky (efektívna dávka do konca života od prijatej aktivity) bude zodpovedať 7,8 mikroSv (dodržiavame smernú hodnotu 10 mikroSv). Hodnota 10 mikroSv je tá úroveň, pod ktorou považujeme ožiarenie z pohľadu radiačnej ochrany za bezvýznamné. Toto je to, čo sa týka limitovania.
Teraz treba povedať niečo o filozofii radiačnej ochrany, podľa možnosti bez vysvetľovania princípu ALARA: Riziko ochorenia na rakovinu nepozná limity a ani najvyššie prípustné úrovne. Riziko je buď menšie alebo väčšie. Ak za rok skonzumuješ jednu porciu šumavského diviaka „na smetaně alebo se šípkovou“, podstúpiš menšie riziko. Ak dostaneš ako poľovník diviaka a zješ ho aj so svojimi kamarátmi a rodinou riskuješ viac. Myslím, že do tejto filozofie sa číslo 40 kilogramov nehodí.
U nás na UJFI FEI STU sme merali kontamináciu mäsa diviny na obsah cézia. Obrátil sa na mňa kamarát poľovník, pretože počul o kontaminácii nemeckých diviakov. Ja som mal k dispozícii zatiaľ iba mäso daniela a nenamerali sme žiadnu kontamináciu. Vysvetliť sa táto skutočnosť dá spôsobom obživy daniela, ktorý sa hlavne pasie a teda požiera trávu, ktorá je z pohľadu kontaminácie čistá.
Tie druhy divokej zveri, ktoré ryjú zem a živia sa potravou spod zeme môžu zjesť kontaminovanú potravu a tu treba spomenúť práve diviaky. Čo sa týka prechodu cézia do rôznych rastlín a do rôznych častí rastlín, tak to je celá veda. Ale to nech tu popíše niekto iný. Budem rád ak využijete možnosť komentovať túto tému, poprípade mi pošlete príspevok na ďalšie zverejnenie.
Pripájam tiež komentár Vladimíra Slugeňa:
Opäť sa vyvolávajú vlny strachu z dopadov Černobyľu a jadrovej energetiky. V tomto prípade zbytočne. Nespomína sa, že:
- Násobne viac cézia sa do životného prostredia (aj na Šumave) dostalo v dôsledku atmosférických skúšok jadrových zbraní v 50-tych a 60-tych rokoch.
- Cézium nahrádza v ľudskom tele vápnik, sodík i draslík vrátane K-40 s polčasom rozpadu miliardy rokov a ktorý tvorí viac ako 40% aktivity diviaka i človeka.
- Pre predstavu hodnoty rádioaktivity diviačieho mäsa (600 Bq/kg) je potrebné uviesť, že prípustná rádioaktivita mlieka je 2000 Bq/l) a rádioaktivita priemerného človeka je cca 130 Bq/kg. Pri uvážení konverzného faktoru Cs-137 ide o navýšenie žiarenia na úrovni 10 mikro Bq/rok, čo je pri úrovni prirodzeného pozadia u nás cca 2,4 mili Bq/rok o zanedbateľných pár tisícin.
- Pripomínam, že obsah Cézia sa znižuje nielen rádioaktívnym rozpadom s dobou polpremeny 30 rokov, ale aj rôznymi difúznymi procesmi v prírode i viazanosťou cézia vo faune a flóre.
- Ozaj málokto dokáže zjesť 40 kg diviačieho mäsa za rok… Možno steaky na prepraženom oleji sú z hľadiska možnosti iniciácie onkologického ochorenia významne horšie ako dobrý guláš z diviaka.
