Je na mieste si pripomenúť, čo hovorí väčšina popredných odborníkov na zmenu klímy: nedokážeme ju riešiť bez zásadného dôrazu na jadrovú energiu, preto jej je podpora alebo naopak nepodporovanie jasným signálom toho, ako vážne sa kandidát zaujíma o problematiku zmeny klímy a ako vážne uprednostňuje vedu pred obyčajným aktivizmom.
V Amerika už dlhé roky panuje chybné presvedčenie o tom, že republikánska vláda sa zasadzuje za jadro a demokratická je proti. Podobne je na tom aj vyjadrenie, že republikáni si na rozdiel od demokratov počínajú lepšie v ekonomike. Žiadna zo strán, ktoré sa za posledných 40 rokov vystriedali vo Washingtone, neurobila pre jadro nič veľkolepé.
Dôvodom je, že jadro nemá vlastných voličov. Pre jadro neexistuje nič podobné ako Západná Virgínia a jej uhlie, Texas a ropa, či Pensylvánia a zemný plyn, ani ako celoštátne hnutie za solárnu a veternú energiu. Jadro bolo vždy celonárodným majetkom a v súčasnosti musí čeliť nepriateľsky naladeným regionálnym silám, pričom rozdrobené národné záujmy nie sú dostatočne silné na prijatie dôležitých celonárodných rozhodnutí.
Napriek všetkému sme v súčasnosti svedkami politického a legislatívneho hnutia za jadrovú energiu, vrátane schválenia zákona o vodcovstve v oblasti jadrovej energie, zrušenia zákazu financovania jadrovej energie, prijatia Najnovšieho klimatického plánu amerických demokratov či financovania iniciatívy pokročilého jadrového výskumu a projektu demonštrácie pokročilých reaktorov zo strany ministerstva energetiky.
Svitá jadru na lepšie časy?
Fakt, že Joe Biden má klimatický plán v hodnote 2 biliónov amerických dolárov, ktorý zahŕňa aj jadrovú energiu, znamená, že po jeho zvolení sa môžu veci začať hýbať vpred. Záleží to aj od toho, čo sa stane v senáte.
Bidenov plán volá po rozvoji malých modulárnych reaktorov najmä preto, že sú ideálne pre sledovanie zaťaženia, ale aj ako záloha veternej energie, pričom v tomto ohľade fungujú dokonca lepšie než zemný plyn. Plán vyzýva k „podpore využívania bezuhlíkovej energie z existujúcich zdrojov – jadrovej a vodnej energie.“ Ďalej sa v ňom nachádzajú pasáže vyjadrujúce sa k „vytvoreniu Agentúry pre projekty pokročilého výskumu zmeny klímy, novej medzisektorovej organizácie ARPA-C, s úlohou zamerať sa na cenovo prístupné, prevratné technológie, ktoré Amerike pomôžu dosiahnuť cieľ 100% čistej energie vrátane … pokročilých reaktorov, ktoré budú menšie, bezpečnejšie, efektívnejšie a za polovičné náklady v porovnaní s dnešnými reaktormi.“
Čo na to Harrisová?
Mnohí si kladú otázku, do akej miery Bidenov plán podporuje jeho budúca viceprezidentka Kamala Harrisová. V jednej zo svojich mála odpovedí na otázku „Podporujete používanie jadrovej energie?“ sa vyjadrila „Áno, dočasne, kým zvýšime investície do čistejších obnoviteľných alternatív.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nedá sa to považovať za stopercentne presvedčivé potvrdenie záväzku, no dnes, kedy je na ceste k viceprezidentskému kreslu, sa dá očakávať, že Bidenov plán podporí. Aj platforma Demokratickej strany, ktorá je stále len v procese príprav, volá po technologicky neutrálnom prístupe, vrátane nového a existujúceho jadra, a teda sa aj tu dá očakávať, že plán schváli.
Ekonómovia zostávajú skeptickí
Momentálne sa neozývajú žiadne konkrétne hlasy volajúce po zmene cien uhlíka alebo po obchodovaní s emisiami, ktoré sú v skutočnosti potrebné na podporu jadrovej energie aj všetkých nefosílnych zdrojov. Preto nie je jasné, ako sa plán bude dať naštartovať po ekonomickej stránke. Zahŕňa totiž aj rôzne daňové stimuly či úvery pre čistú energiu, zachytávanie uhlíka a elektrické vozidlá.
Biden však opätovne pristúpi k Parížskej dohode o zmene klímy, a tak sa dá očakávať, že sa veci začnú pomaly hýbať. Ak demokrati chcú, aby bol plán čistej energie úspešný, mali by s jadrom určite počítať. Stačí sa pozrieť na plošné výpadky v Kalifornii a je každému jasné, aký je efekt spoliehania sa na obnoviteľné zdroje, keď nás prekvapí extrémne počasie.
Či už je to vlna horúčav, cyklóna alebo hurikány, jadro vyrába energiu bez prerušenia, čo sa nedá povedať o obnoviteľných zdrojoch, ktoré takéto javy dokážu úplne odstaviť.
Budúcnosť jadrovej energie
V časti Bidenovho plánu s názvom „Budúcnosť jadrovej energie“ sa spomína, že Američania „sa musia zamerať na všetky nízkouhlíkové a bezuhlíkové technológie“. Aj preto sa chystá podporovať „výskum zameraný na otázky jadra – od nákladov až po bezpečnosť systémov nakladania s jadrovým odpadom, ktoré aj dnes naďalej ostáva výzvou v oblasti jadrovej energie.“
Jadro v týchto voľbách ovplyvňujú aj ďalšie politické sily. Profesor Aseem Prakash a jeho kolegovia z Washingtonskej univerzity sa zamerali na to, ako Novú zelenú dohodu (New Green Deal) vnímajú Odborové zväzy – ukazovateľ podpory plánov demokratov, s ohľadom na to, že odbory sú už od založenia Demokratickej strany jej chrbtovou kosťou.
Zistili, že 40 z 50 zväzov sa k Novej zelenej dohode vôbec nevyjadrilo, pravdepodobne z dôvodu vnútorného napätia medzi členmi odborov v otázke pracovných miest a životného prostredia. Mnohí členovia sú presvedčení, že príliš silné environmentálne predpisy povedú k zániku pracovných miest chránených odbormi. Z ostatných desať zväzov vyjadrilo podporu sedem a tri sa vyjadrili proti.
V otázkach vládne aj veľké generačné rozdelenie. Od roku 2016 mladí ľudia zreteľne uprednostňujú Demokratickú stranu najmä pre jej postoje k environmentálnym otázkam ako globálne otepľovanie, používanie uhlia, či výstavba nových ropovodov. V prieskume názorov na jadrovú energiu sa zistilo, že pozitívne naladené sú v podstate všetky vekové skupiny, no mladí muži vo veku 18-34 rokov jej využitie schvaľujú najviac (až 73%).
Voľby v roku 2018 zaznamenali rekordnú účasť mladých voličov. Na voľbách do kongresu sa zúčastnilo približne 31% ľudí vo veku 18 až 29 rokov, čo je výrazný nárast z 21% z roku 2014 a najvyššia účasť od roku 1992. Tieto čísla sa odrazili aj v prezidentských voľbách 2020. Viacerí odborníci preto predpokladajú, že s príchodom vlády Biden-Harrisová môžeme očakávať rozmach jadrovej energie.
