Inštalovaný jadrový výkon v Číne by sa mohol zvýšiť z 34 GW z roku 2016 na 111 GW v roku 2030 a 145 GW v roku 2040, pretože krajina naďalej formuje globálne trendy, pričom jej „energetická revolúcia“ vedie k nižším nákladom pre širokú škálu čistých energetických technológií, uviedla Medzinárodná energetická agentúra (IEA) sídliaca v Paríži 14. novembra 2017.
Vo svojom Svetovom energetickom výhľade IEA v uviedla, že silný dôraz na čistejšie energetické technológie, z veľkej časti zameraný na riešenie zlej kvality ovzdušia, posúva Čínu na pozíciu svetového lídra v jadrových, veterných, solárnych elektrárňach a elektrických vozidlách a zdroja viac ako štvrtiny predpokladaného rastu spotreby zemného plynu.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) má Čína 38 komerčných jadrových reaktorov a 19 je vo výstavbe. V roku 2016 jadrová energia predstavovala 3,56 % čínskej výroby elektrickej energie. Jadrový podiel na výrobe elektriny na svete je okolo 16 %.
Do roku 2030 môže Čína mať až 150 GW inštalovaného jadrového výkonu, čo je výrazne viac ako prognóza IEA. V rovnakom období do roku 2040 sa nainštalovaný výkon uhoľných zdrojov mierne zvýši z 945 GW v roku 2016 na 1087 GW, uviedla IEA.
Solárna fotovoltaika zaznamená veľký nárast zo 77GW v roku 2016 na 738 GW. Zvýšenie produkcie ropy a zemného plynu zo Spojených štátov, pokles nákladov na obnoviteľné zdroje energie a rastúca elektrifikácia zmenia tvár globálneho energetického systému a „tradičných spôsobov, ako uspokojiť dopyt po energii“. Čistejší a rozmanitejší mix zdrojov energie v Číne je ďalšou hlavnou hnacou silou tejto transformácie, uvádza sa vo výhľade.
