Zahrnutie jadra do takzvaného štandardu elektrickej účinnosti a čistej elektriny (Energy Efficiency and Clean Electricity Standard – EECES) by bolo pre jadrový segment obrovským úspechom. Americký prezident Joe Biden chce týmto spôsobom bojovať za znižovanie účtov za elektrinu, zvyšovanie konkurencie na trhu, efektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry, no v neposlednom rade za záchranu klímy.
„Zoznam štandardov čistej energie bude pomerne robustný a inkluzívny,“ uviedla prezidentská poradkyňa pre klímu Gina McCarthy a dodala, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého bude tiež zahrnuté do pripravovaného energetického návrhu.
Finančná podpora
Biely dom žiada o podporu na čistú energiu v hodnote 2,25 bilióna dolárov. Má byť zahrnutá do Bidenovho plánu infraštruktúry a schválená ako súčasť zákona. Niektorí analytici si však kladú otázku, či tento návrh nie je príliš optimistický.
Prezident žiada Kongres o investovanie do vytvorenia agentúry pre pokročilé výskumné projekty v oblasti podnebia s cieľom vyvinúť nové metódy znižovania emisií, ako aj rozšírenie plošného financovania klimatického výskumu. Počítať vraj môžeme aj s vývojom pokročilej jadrovej energie, skladovania energie vo verejnom záujme, zachytávania a ukladania uhlíka, vodíka, separácie prvkov vzácnych zemín, veternej energie na mori, biopaliva a bioproduktov, kvantových výpočtov a elektrických vozidiel.
Tento plán je vzrušujúci, je veľký, odvážny a dôležitý práve v tejto chvíli. No najmä – pripúšťa, že zmena podnebia je problémom.
– Gina McCarthy
v rozhovore pre program „Sound On“
agentúry Bloomberg Radio
Budúcnosť pre existujúce i pokročilé jadrové reaktory
Spojené štáty chcú aj naďalej využívať čistú energiu z existujúcich zdrojov, ako sú jadrové elektrárne, a zároveň investovať do celého radu riešení – vrátane pokročilých reaktorov. Prezident preto žiada Kongres aj o umožnenie výroby kritických technológií, ako sú pokročilé jadrové reaktory a palivo, prostredníctvom investícií do federálnej kúpnej sily vo výške 46 miliárd dolárov, vytvárania dobre platených pracovných miest a oživenia miestnych ekonomík, najmä vo vidieckych oblastiach.
„Toto všetko sa bude diať pri plnom zabezpečení toho, aby tieto zariadenia spĺňali silné a prísne štandardy pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie, ako aj environmentálnu spravodlivosť – a to všetko pri smerovaní k 100 % energie bez emisií uhlíka do roku 2035,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Summit o klíme
Prezident Biden koncom minulého mesiaca pozval 40 svetových lídrov na summit lídrov o klíme, ktorý sa bude konať 22. a 23. apríla. Virtuálne stretnutie bude vysielané naživo pre verejnosť.
Nová hlava Ameriky hneď prvý deň v úrade začala robiť všetko preto, aby vrátila USA k Parížskej dohode. O niekoľko dní neskôr prezident oznámil, že čoskoro zvolá summit vedúcich predstaviteľov s cieľom podnietiť úsilie hlavných ekonomík o riešenie klimatickej krízy. Stretnutie podčiarkne naliehavosť dôležitých opatrení v oblasti klímy. Pôjde o kľúčový míľnik na ceste ku konferencii OSN o zmene podnebia (COP26), ktorá sa uskutoční tento rok v novembri v Glasgowe.
Medzi kľúčové témy online stretnutia bude patriť napríklad podnietenie úsilia hlavných svetových ekonomík o zníženie emisií počas tohto kritického desaťročia tak, aby bola v dosahu hranica otepľovania o 1,5 stupňa Celzia. Na programe bude aj otázka podnecovania transformačných technológií, ktoré môžu pomôcť znižovať emisie a prispôsobiť sa zmene podnebia, a zároveň vytvárať obrovské nové ekonomické príležitosti a budovať odvetvia budúcnosti. Práve v tomto bode odborníci očakávajú možnú diskusiu aj o jadrovej energii.