Belgicko by malo zmeniť svoj postoj k otázke životnosti prevádzkovaných jadrových elektrární. S týmto vyhlásením prekvapujúco prišla ministerka energetiky Tinne Van der Straetenová, ktorá vo vláde zastupuje flámskych Zelených. Názorovú zmenu priznala po udalostiach na Ukrajine, ktoré budú vplývať na energetiku celej Európy.
Belgická vláda sa vlani v decembri dohodla na kompromise, ktorým sa posledná jadrová elektráreň v krajine mala v prípade dostatku energetických dodávok zatvoriť v roku 2025. Zelení tvrdili, že zákon z roku 2003, ktorý stanovil ukončenie výroby energie z jadra do roku 2025, sa musí dodržať, zatiaľ čo frankofónni liberáli sa snažili o predĺženie životnosti dvoch najnovších reaktorov. Tento postoj sa náhle zmenil.
„Pôvodný plán je pripravený a uskutočniteľný, ale je potrebné ho prehodnotiť s ohľadom na Ukrajinu,“ napísala Tinne Van der Straetenová na Twitteri. „Musíme sa objektívne pozrieť na problémy a prekážky súvisiace s rozšírením (jadra). Posledné dva naše reaktory predstavujú tri percentá našej energie. A my potrebujeme zásadné zlepšenie pre všetku našu energiu,“ dodala.
Belgicko je producentom elektriny so siedmimi jadrovými reaktormi. Vláda neuviedla, ako chce nahradiť kapacitu jadrových elektrární, hoci jednou zo zvažovaných možností je neekologická výstavba ďalších elektrární na plyn. Belgické jadrové elektrárne; štvorbloková Doel a trojbloková Tihange zabezpečujú takmer polovicu výroby elektrickej energie v krajine a prevádzkuje ich francúzska spoločnosť Engie.
Vláda uviedla, že sa rozhodne až v polovici marca, a to podľa stanoviska prevádzkovateľa elektrickej siete Elia. Táto spoločnosť má určiť rizikovosť prípadných strát dodávok energie po vyradení jadrových elektrární v Belgicku. Plánované vyraďovanie jadrových zdrojov z činnosti sa má začať reaktorom na 3. bloku JE Doel 1. októbra 2022, čím Belgicko príde o 1006 MWe, čo je šestina jeho celkovej jadrovej kapacity. Zvyšné reaktory potom budú nasledovať v krátkom slede za sebou do roku 2025. Ďalšie činnosti vrátane odstránenia rádioaktívnych materiálov a demolácie budov sa majú ukončiť do roku 2045.
Nejasné hlasy z Nemecka
Rusko je hlavným dodávateľom plynu do Európy. Invázia Rusov na Ukrajinu podnietila aj Nemecko, aby prehodnotilo plánované postupné ukončenie prevádzky jadrových a uhoľných zariadení s cieľom znížiť závislosť od ruského plynu. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck krátko po ruskej invázii na Ukrajinu vyhlásil, že vopred nevylučuje zachovanie chodu reaktorov aj po 31. decembri tohto roka, keď Nemecko plánovalo odstaviť zvyšné tri jadrové elektrárne.
Tieto vyjadrenia však predstavitelia Spolkovej vlády neskôr tlmili s odvolaním sa na bezpečnostné riziká. „Na zváženie máme minimálnu produkciu elektrickej energie za maximálne vysoké bezpečnostné riziká,“ povedal neskôr Habeck.
„Nerozumiem vyjadreniam, že predĺženie prevádzky atómiek je nezodpovedné,“ reagoval bavorský minister životného prostredia Thorsten Glauber. Podľa neho by Bavori v reakcii na hroziacu energetickú krízu dokázali opäť uviesť do prevádzky jadrovú elektráreň Gundremmingen, ktorú vypínali 31. decembra, teda len pred niekoľkými týždňami. Blok C v Gundremmingene je totiž stále vo fáze odstavovania, ktorý je technicky ešte možné zvrátiť. Podobne reagoval aj minister hospodárstva Bavorska Hubert Aiwanger v rozhovore pre denník Augsburger Allgemeine, keď uviedol, že okrem možného predĺženia doby prevádzky poslednej bavorskej jadrovej elektrárne Isar 2 sa uvažuje aj o zachovaní JE Gundremmingen. Dodal však, že na taký zásadný krok je potrebná vôľa Spolkovej vlády.
Ako je známe, Nemci napriek ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine odmietli návrhy na embargo ruského plynu a ropy s odôvodnením, že by ekonomicky destabilizoval vlastnú krajinu. Nemecko z Ruska odoberá asi tretinu ropy, ktorú spotrebuje, teda omnoho viac než Spojené štáty či Británia, kde ruská ropa predstavuje asi len 8% spotreby.
Nemecko na konci minulého roka odstavilo tri komerčné jadrové bloky Brokdorf, Grohnde a Gundremmingen-C, ktoré dovedna disponovali tlakovodnými reaktormi s celkovým hrubým výkonom 4 254 MW. V prevádzke tak má posledné tri bloky: Isar-2, Emsland a Neckarwestheim-2, ktoré svoju činnosť pravdepodobne skončia do konca roka 2022, čím zo siete ubudne ďalších približne 4 291 MW kapacity.
Čítajte viac:
Belgicko sa po vyradení jadra môže stať jedným z najviac znečisťujúcich výrobcov energie v Európe
Belgicko varuje pred chýbajúcimi 3,9 GW výkonu pri vyradení jadra v roku 2025
Nemecko napriek protestom expertov odstavilo ďalšie tri atómky
