Prvá komerčná plávajúca jadrová elektráreň (PJE) v Rusku, Akademik Lomonosov, dorazila do prístavného mesta Murmansk na severozápade Ruska, kde bude naložené jadrové palivo, uviedla štátna jadrová spoločnosť Rosatom. Zariadenie bolo premiestnené z výrobného závodu v Petrohrade bez jadrového paliva.
Palivo naložia v Murmansku a PJE v lete 2019 presunú do arktického prístavného mesta Pevek, v ďalekom severovýchodnom regióne Čukotka. Uvedenie do prevádzky je naplánované na jeseň roku 2019.
Prvá plávajúca jadrovka po vyše 40 rokoch
Akademik Lomonosov bude jedinou prevádzkovanou PJE na svete. Bude prvým plavidlom navrhovanej flotily PJE s malými tlakovodnými reaktormi, ktoré dokážu poskytnúť energiu, teplo a odsolenú vodu do vzdialených a suchých oblastí krajiny.
Bude to prvá PJE, ktorá bude postavená a nasadená od čias americkej MH-1A, známej tiež ako Sturgis. PJE Sturgis v oblasti Panamského prieplavu dodávala výkon 10 MW v rokoch 1968 – 1975.
Na plavidle s výtlakom 21 000 ton sa nachádzajú dva reaktory typu KLT-40S ruského dizajnu, s elektrickým výkonom 35 MW, čo je dostatočné pre mesto s asi 200 000 obyvateľmi.
PJE Akademik Lomonosov nahradí výkon stratený po odstavení jadrovej elektrárne Bilibino na Čukotke. Bilibino produkuje 80% elektrickej energie v tomto izolovanom regióne. Prvý blok JE Bilibino je naplánovaný na trvalé odstavenie v decembri 2018. Zostávajúce tri bloky budú odstavené v decembri 2021.
PJE Sturgis
Prvú plávajúcu jadrovú elektráreň MH-1A postavili v šesťdesiatych rokoch v USA a fungovala na lodi Sturgis, pomenovanej po generálovi Samuelovi D. Sturgisovi Jr. Loď nemala vlastné motory, pretože sa predpokladalo, že bude väčšinou zakotvená. Presúvali ju pomocou vlečných remorkérov.
Tlakovodný reaktor využívajúci nízko obohatený urán so 4 až 7% izotopu uránu U-235 bol vstavaný do prerobenej lode typu Liberty. Plávajúca elektráreň bola výsledkom programu vývoja malých kompaktných mobilných reaktorov na výrobu elektrickej energie a tepla v relatívne ťažko dostupných oblastiach.
Vývoj reaktora odštartoval v roku 1961 firmou Martin Marietta a s konštruovaním začala v roku 1963 vo Fort Belvoir. K prvej štiepne reakcii došlo 24. januára 1967. V skúšobnom režime dodala elektráreň ďalších 11 mesiacov.
Po ukončení testov ju prepravili do Panamského prieplavu, kde na jazere Gatun dodávala 10 MW elektrickej energie od októbra 1968 do roku 1975. Pomohla tak k zabezpečeniu optimálneho vodného hospodárstva v čase, kedy bola o vodu núdza v prieplave i jazerách.
