Podľa správy IEA Africa Energy Outlook 2022, zostanú elektrárne na fosílne palivá hlavným zdrojom výroby energie v severnej Afrike až do roku 2030. Kompenzujú to však vysokým výkonom z obnoviteľných zdrojov a začiatkom výroby jadrovej energie v Egypte.
Jedinou existujúcou jadrovou elektrárňou na kontinente je jadrová elektráreň Koeberg s dvomi blokmi v Južnej Afrike. Niekoľko afrických krajín podniká kroky smerom k jadrovej energii, pokrok je však pomalý.
Tretina z takmer 30 krajín vo svete, ktoré v súčasnosti zvažujú jadrovú energiu, sa nachádza v Afrike. Ghana, Keňa, Maroko, Niger, Nigéria a Sudán sa už spojili s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), aby posúdili svoju pripravenosť začať jadrový program. Alžírsko, Tunisko, Uganda a Zambia tiež zvažujú možnosť jadrovej energie.
Keňa sa napríklad prikláňa k jadrovej energii, aby uspokojila dopyt vytvorený pripojením domácností na celoštátnej úrovni, čo by malo výrazne prispieť k 30 % nárastu dopytu po elektrine predpovedanému pre krajinu do roku 2030. Krajina závisí hlavne od nefosílnych palív na výrobu energie; asi 60 % inštalovaného výkonu pochádza z vodnej a geotermálnej energie.
Egypt – jadrová vlajková loď severnej Afriky
MAAE hovorí, že prechod na jadrovú energiu nie je niečo, čo sa udeje zo dňa na deň. Od okamihu, kedy krajina iniciuje program jadrovej energetiky, až do uvedenia prvého bloku do prevádzky, môžu uplynúť roky. Vytvorenie potrebnej jadrovej infraštruktúry a vybudovanie prvej jadrovej elektrárne bude trvať minimálne 10 až 15 rokov.
Jadrová elektráreň El Daaba v Egypte, ktorá bude mať štyri reaktory VVER-1200 generácie 3+ dodané Ruskom, bude prvým komerčným jadrovým zariadením v krajine. Rusko uviedlo, že prvý blok má začať komerčnú prevádzku v roku 2026, ale IEA uviedla, že pravdepodobnejšie to bude v roku 2030.
Prechod na čistú energiu aj napriek nízkym emisiám
IEA uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila prudký nárast cien potravín, energií a iných komodít, čím sa zvýšil tlak na africké ekonomiky, ktoré už teraz ťažko zasiahla pandémia Covid-19. Prekrývajúce sa krízy ovplyvňujú mnohé časti afrických energetických systémov, vrátane zvrátenia pozitívnych trendov v zlepšovaní prístupu k modernej energii, pričom o 25 miliónov viac ľudí v Afrike dnes žije bez elektriny v porovnaní s obdobím pred pandémiou.
Afrika zároveň už čelí závažnejším dôsledkom zmeny klímy ako väčšina ostatných častí sveta – vrátane masívneho sucha – napriek tomu, že nesie za problém najmenšiu zodpovednosť. Afrika sa k dnešnému dňu podieľa menej ako 3 % na svetových emisiách CO2 súvisiacich s energetikou a má najnižšie emisie na obyvateľa zo všetkých regiónov.
Napriek týmto výzvam sa v správe uvádza, že globálny prechod na čistú energiu predstavuje nový prísľub pre hospodársky a sociálny rozvoj Afriky, pričom solárna energia, iné obnoviteľné zdroje energie a vznikajúce technológie, ako sú kritické nerasty a zelený vodík – ktoré možno vyrábať v jadrových reaktoroch – ponúkajú silný potenciál rastu, ak bude dobre riadený.
