Ing. Adolf Kršteník sa narodil na slovenskom Horehroní v Medzibrode 20. februára 1941. Vyštudoval Fakultu technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe, odbor „Fyzika a technika jadrových energetických zariadení“. Ihneď po vysokej škole v roku 1965 nastúpil do Jaslovských Bohuníc, podobne ako jeho ďalší spolužiaci, ktorí patria (či dnes žiaľ už iba patrili) k tým, kto tvoril prvotné kroky jadrovej energetiky na Slovensku.
Začal pracovať ako inžinier v investičnej výstavbe pre vtedy aktuálnu – úplne prvú jadrovú elektráreň v Československu JE A-1 typu KS 150. Bolo to určite pre neho veľmi zaujímavé, veď JE A-1 bol unikátny projekt, ktorý ešte dovtedy vo svete neexistoval. Ale od papierov a príprav ho to ťahalo k reálnemu životu prevádzky. Plánovanie a príprava sú samozrejme dôležité, ale mať priamo skutočne vo svojich rukách riadenie jadrového reaktora je iné cítenie pulzovania života. A tak prešiel do prevádzky aby sa stal operátorom reaktora a potom ako húževnatý, mimoriadne schopný disciplinovaný mladý muž pokračuje priamo vo vertikále líniového manažmentu. Stáva sa vedúci operátor, a neskôr zmenový inžinier JE A-1. Zároveň sa stáva pojmom. Podobne ako jeho kolegovia, ktorí boli „niekto“, ktorí boli „pojmami“, síce prísnymi ale aj spravodlivými šéfmi dostáva od podriadených, ale aj kolegov za chrbtom svoju nálepku. Je to „DOLFI“. Túto zdrobneninu jeho mena, podobne aj ako u jeho kolegu Ing. Pereszlényiho „SASO“ by sme dnes v prenesenom zmysle mohli kľudne akceptovať ako „Záruka kvality“.
Po rozhodnutí na najvyšších úrovniach Československého štátu (a dohode so ZSSR) o budovaní ďalších reaktorových blokov, ale iného typu (VVER) prechádza Ing. Kršteník ako už vynikajúci odborník z prevádzky práve do oblasti prípravy a uvádzaní JE V-1 do prevádzky. Je úplne pohrúžený do jej spustenia a okrem technológie pripravuje a úspešne buduje operatívny personál. Je prísny, ale spravodlivý, všetko má byť v súlade s predpismi. A ak tie nie sú dobré, treba sa nad nimi veľmi vážne zamyslieť a ich náležite zmeniť s aplikovaním všetkých možných dôsledkov. A ako vynikajúci líder ide osobným príkladom.
Prvé československé „Oprávnenie (číslo 1) na funkciu operátora reaktora, vedúceho reaktorového bloku a zmenového inžiniera“ pre typ jadrovej elektrárne VVER 440, jadrového reaktora typu V-230, a turbíny typu K 220/44“, vydané v Prahe a podpísané osobne námestníkom ministra FMPE nesie jeho meno!
Od r. 1986 už v prevádzke JE V-1 pôsobí Ing. Kršteník ako hlavný technológ, a následne ako hlavný inžinier výroby EBO. Po pochopení vážnejšej roli jadrovej energetiky v celoslovenskom aspekte je rozhodnuté aby priamo človek „z jadra“ riadil tieto procesy aj na úrovni generálneho riaditeľstva. A tak v rokoch 1987 – 1988 pracoval na generálnom riaditeľstve Slovenského Energetického Podniku (SEP) ako hlavný inžinier jadrovej techniky.
Ale prichádzajú spoločenské zmeny. Ako to dopadlo? Svojho „Dolfiho“ si zamestnanci Atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach zvolili ako riaditeľa. V tej funkcii bol v rokoch 1988 – 1990. Keď o tom hovorili pri jednej príležitosti na návšteve v USA, kde boli spoločne s ďalšími odborníkmi z EBO pozvaní, tak sa Američania veľmi čudovali, „že niečo také – ako voľba riaditeľa zamestnancami – ešte ani nikdy nepočuli“. Zaujímavý zvrat nastáva po odchode z postu riaditeľa. V ďalších rokoch až do odchodu do dôchodku v r. 2004 pracuje Ing. Kršteník vo funkciách špecialistu, námestníka riaditeľa, a vedúceho odboru EBO, resp. SE-VYZ v zameraní opäť na nové trendy, ktoré sa v jadrovej energetike tvoria.
Ide o vyraďovanie jadrových elektrární. Profesionálny – odborný kariérny kruh sa uzatvára. Ukázalo sa, že nielen „pulzovanie jadrového reaktora v prevádzke“ , či budovanie kvalitného operatívneho personálu JE je úžasné, ale nemenej dôležité sú aspekty kvalitného a dôsledného plánovania v rozsahoch úplne celého jadrového cyklu – od prvotných projektov až po úplne ukončenie „na zelenú lúku“…. Nie nadarmo sa hovorí – 90 percent úspechu je plánovanie a príprava. Ale „Dolfi“ nevedel sedieť doma „len tak“, ešte aj na dôchodku viaceré roky pôsobil ako expert jadrového inžinierstva pre firmu STM Power a.s. a pomáhal im v projektoch.
Za svoju prácu dostal Čestný diplom Slovenskej Nukleárnej Spoločnosti ako aj Čestný Diplom za osobný prínos k rozvoju Trnavského samosprávneho kraja od župana Vyššieho Územného Celku Trnava.
Ing. Adolf Kršteník bol síce nižšej postavy, ale bol to veľmi húževnatý a pracovitý človek. Nie je sa tomu čo čudovať, veď bol Horehronec! Ale môžu byť malí (nízki) muži veľkí (mocní)? Výška nemá nič spoločné so silou. Sila a moc súvisí s veľkosťou človeka. A ako je to s mocou a silou pri riadení a vedení ľudí? Existujú predstavy o tom, a je to dnes žiaľ aj populárne, že to má veľa spoločného s pojmom dobývania. Z víťazstva. Že je to dokonca niekedy o nenapadnuteľnosti. O rozhodnej moci nad niečím, či niekým. Ale existuje aj sila či moc v našom vnútri. To staro-biblické: „Lebo slovo je živé a účinné, ostrejšie ako ktorýkoľvek dvojsečný meč…“ Teda je to moc charakteru. Je to sila viery vychádzajúca z toho, čo je spravodlivé a správne. Sú to hodnoty, ktoré usmerňujú. Je to cnosť, ktorá je vštepovaná. Existuje druh lídrov, ktorých moc a sila je založená práve na tomto. Aj „Dolfi“ bol takýto líder. Aj keď sa žiaľ stáva, že spoločnosť to nie vždy a včas ocení.
Ing. Adolf Kršteník mal mimoriadne vycibrený takt k spájaniu svojich podriadených. Dokázal tri aspekty v jednom. Dokázal so svojimi spolupracovníkmi moc a silu spoločne zdieľať, delegovať s zároveň aktivizovať ich vnútorné rezervy. Zdieľaná sila, ktorá vyrastá zo spolupráce a vzťahov je postavená na rešpekte, vzájomnej podpore, zdieľanej moci, solidarite, vplyve, posilnení a aj pokiaľ je to možné spoločnom rozhodovaní. Je spojená so sociálnym aspektom, vplyvom, ktorý máme medzi rovnými – skutočnou silou vo vedení. Pomáha vybudovať prosperujúcu kultúru založenú na dôvere. Delegovanie umožňuje odblokovať potenciál a nové možnosti, ktoré možno vytvoriť bez použitia vzťahov nadvlády. Je postavená na „jedinečnom potenciáli každého človeka formovať svoj život a svet“. Je to sila urobiť rozdiel, vytvoriť niečo nové alebo dosiahnuť ciele. Vtedy sa moc a sila rodí z odvahy. A naša vnútorná sila súvisí s „pocitom vlastnej hodnoty a sebapoznania; zahŕňa schopnosť rozpoznať individuálne rozdiely a zároveň rešpektovať ostatných“. Umožňuje nám všetkým prežiť pocit vlastnej kapacity a vlastnej hodnoty. Vtedy môžeme uveriť, že môžeme niečo zmeniť. Všetci to v sebe potrebujeme. Poháňa nás to byť tými najlepšími ako vieme, a ako dokážeme byť a robiť tie najrozumnejšie rozhodnutia v náročných chvíľach. A toto všetko „Dolfi“ v sebe nielen že mal, ale aj dával svojim kolegom. Bo to skutočne „VEĽKÝ“ malý MUŽ!
Ing. Adolf Kršteník „Dolfi“, zostane v našich srdciach natrvalo zapísaný nielen ako žiarivý príklad vynikajúceho technika, ale aj vynikajúceho vedúceho pracovníka.
Česť jeho pamiatke, bolo mi osobne cťou ho mať kedysi za svojho vedúceho a s ním spolupracovať.
Ing. Marián Naniaš
V Trnave 30. októbra 2024.
S Adolfom Kršteníkom sme sa rozlúčili na Trnavskom cintoríne 31. októbra 2024 o 13:45 hod.
