26. septembra 2004 vo veku 86 rokov zomrel Ing. Ľudovít Pereszlényi, medzi kolegami nazývaný kamarátsky „SASO“.
Ing. Ľudovít Pereszlényi prešiel cez všetky tri elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
– začínal na JE A-1, potom bol určitý čas aj na JE V-1, a JE V-2 bola spúšťaná pod jeho vedením – bol tam vlastne vedúci prevádzky (hlavný technológ).
Ing. Ľudovít Pereszlényi absolvoval Fakultu technickej a jadrovej fyziky ČVUT Praha (1963). Do zamestnania nastúpil v JE Bohunice do konštrukcie palivových článkov. V rokoch 1966-1980 bol zmenovým inžinierom JE V-1, v rokoch 1980-1992 hlavným technológom a v rokoch 1992-1998 zmenovým inžinierom JE V-2. Od roku 1998 (už ako dôchodca) do roku 2011 bol zamestnaný vo VÚJE Trnava a významnou mierou sa podieľal na prácach súvisiacich s rekonštrukciou JE V-1 a modernizáciou JE V-2. Čestným diplomom SNUS bol ocenený v roku 2006. Na dôchodku žil v Trnave.
Pri príležitosti 75 výročia založenia jadrového priemyslu v ZSSR bol za významný osobný prínos k rozvoju jadrového priemyslu a rozvoju medzinárodnej spolupráce v mierovom využívaní jadrovej energie Ľudosít Pereszlényi vyznamenaný jubilejnou medailou.
Česť jeho pamiatke a nech odpočíva v pokoji.
Na pripojenej historickej fotografií zo spúšťania JE V-1 je Saso na ľavej strane nad sediacim Ivanom Šarvaicom.
Zo spomienok doc. Jána Haščíka
Leteli sme spolu lietadlom z Moskvy do Prahy a keďže spoj mal meškanie prisadol si ku mne predtým neznámy muž s čisto bielymi vlasmi. Začali sme zoznamovaciu konverzáciu. Bol to Saso Pereszlényi. Pred pristávaním v Prahe sa neobvykle silno spotil, tak som sa pýtal čo sa deje. Vysvitlo, že Saso prežil leteckú haváriu, ktorá sa stala pri pristávaní lietadla Il-14 v Brne na linke Košice-Bratislava-Brno-Praha. Lietadlo sa zrútilo do vinohradov na kopci Špidlák u Sokolnic potom, ako v hmle pri rýchlosti 230 km/h zavadilo krídlom o terén. Rozlomilo sa a neskôr vybuchlo. V okolitých viniciach pracovalo niekoľko roľníkov, ktorí pribehli a začali vyťahovať zranených pasažierov z lietadla ešte pred výbuchom. Saso si z havárie spomínal iba na zaškrípanie kovu a potom sa prebral vo vinohrade, kde nad ním stál miestny roľník. Tragédiu nakoniec neprežilo 10 z 38 pasažierov a 3 zo 4 členov posádky. Medzi 29 zachránenými bol aj Saso. Odvtedy mal snehobiele vlasy.
