Srbské ministerstvá podpisujú dohody, Belehrad začína diskusiu o jadrovej energii

Päť srbských ministerstiev podpísalo dohodu s 20 fakultami, vedeckými inštitúciami a štátnymi energetickými spoločnosťami, keďže krajina skúma možnosť vytvorenia programu na rozmiestnenie svojich prvých komerčných jadrových elektrární.

0
52
Jadrová elektráreň, atómová elektráreň
Belehrad začína diskusiu o jadrovej energii.

Ministerka baníctva a energetiky Dubravka Đedović Handanović uviedla, že dohoda by mala „umožniť zhromaždenie expertov z krajiny a zahraničia, ktorí budú pracovať na preskúmaní možnosti vytvorenia programu mierového využitia jadrovej energie v Srbsku“.

„Téma zásobovania energiou je záležitosťou energetiky aj národnej bezpečnosti, a preto je dôležité profesionálne a zanietene zvážiť všetky fakty a nepreskočiť ani krok na ceste, pretože nemáme priestor na chyby,“ povedala podľa tlačovej správy ministerka baníctva a energetiky.

Začiatok verejnej diskusie

Podpis bol súčasťou panelu o jadrovej energii organizovanom ministerstvom, ktorý podľa vlády znamená „začiatok verejnej diskusie“ o využívaní jadrovej energie v Srbsku. Premiér Miloš Vučevič, ktorý bol na podujatí v Belehrade, povedal: „Vraciame sa do momentu, keď sme sa vzdali niečoho, čoho sme sa vzdať nemali, ideme smerom dobre rozvinutého a organizovaného svet“.

Komunistická Juhoslávia zakázala výstavbu jadrových elektrární v roku 1989 po černobyľskej katastrofe a po rozpade Juhoslávie Srbsko v tejto politike pokračovalo. Srbsko má jeden vyradený výskumný reaktor a ďalší výskumný reaktor, ktorý bol dočasne odstavený.

Prezident Aleksandar Vučič na prvom summite Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Bruseli v marci oznámil, že srbská legislatíva týkajúca sa jadrovej energie sa zmení. Vučič povedal, že Srbsko má záujem o vybudovanie „aspoň štyroch malých modulárnych reaktorov (SMR), ktoré dokážu nahradiť 1200 megawattov kapacity“.

Varoval však, že Srbsko má „tri problémy“, jedným z nich je nedostatok know-how v oblasti jadrovej energie a druhým sú peniaze. „Číslo tri… je, že vždy budeme potrebovať zmenu myslenia našich ľudí, čo nie je ľahké, ale sme pripravení to urobiť, čo znamená, že nielen upravíme, ale budeme musieť zmeniť celkový legislatívny rámec a urobíme to,“ povedal Vučič.

Vučič tvrdí, že Srbsko nevie, ako financovať jadrový projekt, ktorý by podľa neho mohol stáť až 8 miliárd eur. „Budeme pripravení na výraznú účasť, ale potrebujeme nejaký druh podpory od popredných krajín Európskej únie,“ povedal Vučič.

Nezmyselné jadrové moratórium

Srbský prezident nedávno vyhlásil, že krajina musí začať pracovať na ukončení moratória na jadrovú energiu, keďže čelí rastúcej spotrebe elektriny, ktorú možno riešiť len výstavbou veľkých a malých jadrových elektrární. „Len chcem, aby ste vedeli, že do roku 2050 budeme spotrebovávať štyrikrát viac elektriny ako dnes,“ povedal Vučič na aprílovom zasadnutí vlády.

„Bez ohľadu na to, čo robíme, bez ohľadu na to, ako to robíme, nemáme šancu, ak tento problém nezačneme rýchlo riešiť. A vyriešiť tento problém je možné iba výstavbou veľkých a malých jadrových elektrární,“ povedal Vučič podľa správ miestnej tlače.

Generálny riaditeľ srbskej štátnej elektroenergetickej spoločnosti Elektromreza Srbije označil moratórium na jadrovú energiu za „nezmyselné“ a uviedol, že na rozvoj jadrovej energie v krajine sú potrebné projekty.

Jelena Matejic citovaná v Balkan Green Energy News povedala, že jadrová energia bola súčasťou energetického mixu v Juhoslávii a jadrová elektráreň Krško v Slovinsku, ktorá bola postavená a je prevádzkovaná spoločne so susedným Chorvátskom, úspešne funguje od roku 1981.