Granholmová opísala jadrovú fúziu ako priekopnícku technológiu a zdôraznila záväzok prezidenta Joea Bidena využiť fúziu ako bezuhlíkový zdroj energie na uspokojenie domácností aj komerčných energetických potrieb.
Jadrová energia je kľúčovým prvkom cieľa Bidenovej vlády dosiahnuť do roku 2035 energetický sektor bez emisií uhlíka a do roku 2050 hospodárstvo s nulovými čistými emisiami.
Počas rozhovoru pre Associated Press vo Viedni Granholmová vyjadrila optimizmus, pokiaľ ide o dosiahnutie vízie prezidenta Bidena o komerčnej fúzii v priebehu desaťročia, pričom uviedla, že je to v rámci „sféry možností“.
Jadrová fúzia funguje na princípe toho, že atómy vodíka sú vystavené obrovskému tlaku, čo spôsobuje ich zlúčenie do hélia a uvoľnenie obrovského množstva energie a tepla. Na rozdiel od štiepnych jadrových reakcií, pri fúzii nevzniká rádioaktívny odpad. Zástancovia jadrovej fúzie tvrdia, že ide o potenciálnu náhradu fosílnych palív a tradičných zdrojov energie, hoci bezuhlíková energia z jadrovej syntézy sa ešte musí dosiahnuť.
V auguste 2023 americkí vedci dosiahli čistý energetický zisk v jadrovej fúzii druhýkrát od historického prelomu v decembri minulého roka v snahe nájsť takmer neobmedzený, bezpečný a čistý zdroj energie.
Profesor Dennis Whyte, riaditeľ Centra pre plazmovú vedu a fúziu na Massachusettskom technologickom inštitúte, citovaný portálom Business Insider, povedal, že USA majú „inteligentný prístup“ k pokroku vo výskume a dizajne jadrovej syntézy od mnohých spoločností pracujúcich na pláne demonštrácie v priebehu desaťročia.
„Nezaručuje to, že sa tam dostane konkrétna spoločnosť, ale máme viacero striel na bránu,“ povedal Whyte.
Skladovanie odpadu zo štiepenia zostáva výzvou
Pokiaľ ide o výzvu nájsť vhodné úložiská pre rádioaktívny odpad z existujúcej flotily reaktorov v USA, Granholmová uviedla, že vláda začala proces identifikácie komunít ochotných prijať úložiská. V súčasnosti sa väčšina vyhoreného jadrového paliva skladuje v areáloch jadrových elektrární po celej krajine.
„Identifikovali sme 12 organizácií, ktoré budú diskutovať s komunitami po celej krajine o tom, či majú záujem (o umiestnenie úložiska),“ povedala.
Zatiaľ čo USA sa v súčasnosti nezaoberajú recykláciou vyhoreného jadrového paliva, iné štáty vrátane Francúzska s tým majú skúsenosti. Kritici recyklácie tvrdia, že nemusí byť nákladovo efektívna a môže predstavovať riziko šírenia. Granholmová zdôraznila potrebu starostlivej implementácie so zavedenými silnými zárukami nešírenia.
