Bulharsko plánuje postaviť štyri nové jadrové reaktory, rozvoj fotovoltaiky, veternej energie a akumulátorov. Naproti tomu plánuje využívať uhlie do roku 2030 a následne ho do roku 2038 úplne vyradiť.
Bulharská tlačová agentúra (BTA) zverejnila podrobnosti o energetickej stratégii krajiny do roku 2053. Hlavným cieľom krajiny je zostať lídrom vo výrobe a exporte elektrickej energie v regióne. V minulom roku vyviezli viac ako 12 TWh elektrickej energie. Ďalej sa chcú zamerať na dekarbonizáciu energetického sektora, t. j. na rozvoj jadrovej energie, OZE a naopak, na ústup fosílnych palív.
„Realizácia opatrení a projektov plánovaných v stratégii by mala prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie a energetickej účinnosti. Medzi hlavné priority stanovené v dokumente patrí uskutočnenie spravodlivého prechodu na dekarbonizáciu dotknutých regiónov, ako aj ochrana pred energetickou chudobou,“ uviedlo bulharské ministerstvo energetiky.
V sektore OZE stratégia predpokladá zvýšenie inštalovaného výkonu solárnych elektrární na 7 GW do roku 2030 a 12 GW do roku 2050. V prípade veterných elektrární by sa mal inštalovaný výkon zvýšiť na 2 GW a potom v rovnakom časovom horizonte na 4 GW. V prípade vodnej energie, vrátane prečerpávacích vodných elektrární, je nárast najmenší, a to 1 270 MW do roku 2050.
Krajina tiež plánuje rozšíriť výrobu vodíka s cieľom znížiť dovoz zemného plynu. Očakáva sa, že do roku 2030 dosiahne kapacita batériových úložísk 600 MW. Bulharsko by následne chcelo do roku 2050 vybudovať 1,5 GW systémov dlhodobého skladovania.
Krajina očakáva, že využívanie uhlia zostane na súčasnej úrovni až do roku 2030. Až potom začne znižovať svoju spotrebu na nulu v roku 2038. Podľa BTA tento plán umožní zachovať najmä energetickú a národnú bezpečnosť.
Štyri nové jadrové reaktory
Okrem výstavby OZE sa Bulharsko pripravuje aj na výstavbu štyroch nových jadrových blokov. Dva z nich nahradia bloky 5 a 6 elektrárne Kozloduj, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Ich životnosť je do konca 40. a 50. rokov. Ďalšie dva bloky by mohli byť uvedené do prevádzky v elektrárni Belene. Prípravné práce sa začali v roku 2008, projekt bol však v roku 2012 zastavený kvôli problémom s financovaním.
„Bez strategického dokumentu, ktorý by stanovil jasné ciele pre rozvoj tohto sektora, bude každá vláda pripomínať človeka v tmavej miestnosti, ktorý hľadá kľúč od svetla,“ povedal premiér Galab Donev.
