Šéf OSN vyzval prosperujúce krajiny k zodpovednosti za klímu

0
15
Generálny tajomník OSN Antonio Guterres na klimatickom samite o zmene klímy v Egypte.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na uzavretie historického paktu medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami a varoval, že „sme na ceste do klimatického pekla s nohou na plyne“. Na konferencii OSN o zmene klímy Cop27 v egyptskom Šarm Aš-Šajchu šéf OSN vyhlásil, že pakt o klimatickej solidarite si žiada, aby všetky krajiny vyvinuli mimoriadne úsilie na zníženie emisií v tomto desaťročí v súlade s 1,5-stupňovým cieľom.

„Spojené štáty americké a Čína, dve najväčšie ekonomiky, majú osobitnú zodpovednosť spojiť svoje úsilie, aby sa tento pakt stal skutočnosťou,“ uviedol Guterres a zároveň zdôraznil svoje presvedčenie, že takáto zmluva je jedinou nádejou na splnenie klimatických cieľov. „Ľudstvo má na výber: spolupracovať alebo zahynúť. Pôjde teda buď o spojenectvo v klimatickej solidarite, alebo o pakt kolektívnej samovraždy,“ dodal.

Spôsobom, akým je podľa neho možné dosiahnuť cieľ v obmedzení globálneho otepľovania o maximálne 1,5 °C do konca storočia, je podpora života, hoci stroje podľa neho aj naďalej naplno rachotia. „Nebezpečne sa blížime k miestu, z ktorého niet návratu,“ uzavrel Guterres.

Slabé ambície v znižovaní emisií

Cop27 prebieha napriek nedostatočným ambíciám krajín obmedziť emisie skleníkových plynov. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) pri OSN je potrebné do roku 2030 znížiť emisie CO2 o 45 % v porovnaní s úrovňami z roku 2010, aby sa splnil hlavný cieľ Parížskej dohody obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do konca tohto storočia.

Je to nevyhnutné, aby sa predišlo najhorším vplyvom zmeny klímy vrátane častejších a závažnejších období sucha, horúčav a zrážok. Správa zverejnená OSN s názvom Climate Change pred Cop27 ukazuje, že hoci krajiny ohýbajú krivku globálnych emisií skleníkových plynov smerom nadol, ide stále o nedostatočné úsilie.

Jadro potrebuje rýchlejší rozmach

Od lanskej konferencie Cop26 v Glasgowe prišlo so sprísnenými národnými klimatickými plánmi len 29 zo 194 krajín. Správa IPCC zo začiatku tohto roka označila jadrovú energiu za nízkouhlíkový zdroj a uviedla, že výroba z jadra vzrástla medzi rokmi 2015 a 2019 o 9% a predstavovala 10% celkovej výroby v roku 2019. Upozorňuje, že zavádzanie jadrovej energie prebieha pomalšie, než sa očakávalo v scenároch smerujúcich k čistej nule. Príspevok jadrovej energie by mohla podľa IPCC zvýšiť nová generácia reaktorov vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR).

Správa cituje výskumníkov, ktorí dospeli k záveru, že zdroje energie s nižšími emisiami vrátane jadra, obnoviteľných zdrojov a niektorých biopalív budú pre ľudstvo nevyhnutné.