Je zarážajúce kto a ako sa dnes vyjadruje k energetickým problémom. Novinári, politici, aktivisti, či grafomani, nezaťažení akýmikoľvek vedomosťami, sa snažia čitateľa zaujať a ohúriť. Priznávam, že v mojom prípade sa im to darí.
Už dávno ma neprekvapuje ich neznalosť rozdielov medzi výkonom (watt) a energiou (watthodina), alebo dokonca ani neznalosť významu predpôn mili-, kilo-, mega-, či nebodaj eta-. Udivuje ma najmä odvaha týchto samozvaných odborníkov. U lekára by ste sa pri vete týchto novodobých mienkotvorných odborníkov: „Síce som medicínu neštudoval, ale musíte byť operovaný ako poviem“, oblial studený pot, resp. rovno „trafilo“. Avšak pri energetike, kde sa odborným garantom stáva Greta Thunberg, to nikoho zvlášť netrápi. Pragmatici s poslednými zvyškami sedliackeho rozumu pre istotu kupujú drevo na zimu, prípadne brúsia píly.
Napriek tomu, že rok 2022 začal vyhlásením návrhu Európskej únie klasifikovať jadrovú energetiku ako udržateľný a bezuhlíkový zdroj a v Európe dnes zúfalo chýba ropa, plyn i uhlie na prežitie zimy, či záchranu hospodárskej výroby, nedá sa tvrdiť, že by jadro zažívalo svoju renesanciu, prípadne, že by Nemci odložili trvalé odstavenie svoji posledných troch jadrových elektrární. Ignoruje sa skutočnosť, že energia štiepenia jadier je viac ako miliónkrát koncentrovanejšia a výdatnejšia ako spaľovanie uhlia alebo plynu. Zanecháva dokonca nižšiu uhlíkovú stopu ako veterné, či solárne elektrárne. Nepotrebuje záložné zdroje pri zmenách počasia a zásoby uránu sú dostatočné na sto rokov z rôznych kútov sveta. Po desiatkach rokov strašenia a „jadrofóbie“ by konečne mal zaznieť názor, že lepší zdroj ako energia zo štiepenia, resp. syntézy jadier dnes jednoducho nemáme. To by však na rozhodujúcich miestach muselo byť viac ľudí s technickým vzdelaním, či zdravým rozumom.
Dnes sa zdá takmer nemožné vysvetliť „mienkotvorcom“ hrdým na svoje neznalosti z matematiky, fyziky, či prírodovedy, že zatiaľ nemáme k dispozícii lepšiu a efektívnejšiu technológiu na výrobu elektriny a popri nej aj priemyselného tepla alebo vodíka. Jadrová elektráreň je zdroj, ktorý nezávisí od počasia a má dostatočné zásoby primárneho paliva (urán, plutónium, tórium). Na úplne novú úroveň sa jadrová energetika môže posunúť priemyselným zvládnutím termonukleárnej fúzie.
K energetickej gramotnosti patrí i pochopenie skutočnosti, že každá výroba, transport, či premena energie nesie so sebou straty, na ktorých minimalizáciu treba „rozumné“ správanie a vedomosti. Výroba i spotreba sa optimálne realizuje naraz, možnosti skladovania sú zanedbateľné. Preto funkčnosť prepojenia medzi výrobňami a spotrebičmi (transmisná a distribučná sieť) má mimoriadnu dôležitosť.
Až teraz snáď celý svet pochopí, že bez jadra sa nedajú nahradiť klasické fosílne palivá (uhlie, ropa, plyn), na ktorých je postavené celosvetové i európske hospodárstvo. Tých posledných 30 rokov ostrakizácie jadra sa dnes nielen v Európe javí ako hlboký omyl. Uvedomujú si to aspoň trochu gramotní ľudia na Slovensku, kde už desaťročia pochádza viac ako 50% elektriny z jadrových elektrární, hoci sa na inštalovanom výkone podieľajú len 21%?
20.8.2022
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti
