Výskumný inštitút jadrových reaktorov v Dimitrovgrade dokončil druhý cyklus ožarovania experimentálnych palivových súborov vo výskumnom reaktore MIR. Ide o ďalší dôležitý míľnik vývoja špeciálneho odolného paliva pre tlakovodné reaktory pod hlavičkou Ruska.
Každý palivový súbor obsahuje 24 palivových elementov so štyrmi rôznymi kombináciami pokrytia a palivové matrice. Pelety boli vyrobené z tradičného oxidu uraničitého alebo urán-molybdénovej zlúčeniny so zvýšenou hustotou paliva a zvýšeným súčiniteľom tepelnej vodivosti. Povrch paliva tvoria zirkóniové zliatiny s chrómovým povlakom či chróm-niklové zliatiny.
Po každom ožarovacom cykle bolo niekoľko palivových súborov vyvezených kvôli vykonaniu potrebných analýz a štúdií. Na ich miesto vždy zaviezli čerstvé nové palivo, vyvezené súbory zostali hermeticky uzavreté.
Palivo na báze kremíka
Spolu s procesom ožarovania odštartoval inštitút Bochvar, výskumné zariadenie ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom, projekt vývoja technológie pre palivá na báze kremíku (U3Si2) ako ďalšej možnosti pokročilého paliva ATF – Accident Tolerant Fuel. Podľa ich slov má ísť o palivo budúcich jadrových reaktorov.
Palivo je navrhnuté na zvýšenie odolnosti a hermetičnosti pri ťažkých nadprojektových nehodách jadrových reaktorov. Radia sa medzi ne napríklad problémy so stratou schopnosti chladiť aktívnu zónu.
Rosatom už takéto testovacie palivové súbory vyrobil a teraz ich plánuje zaviesť do jadrovej elektrárne Rostov. Do aktívnej zóny majú byť zavezené tri palivové súbory, každý s dvanástimi prútikmi s ATF palivom a špeciálnym pokrytím. Časť pokrytia bude štandardne chrómová, iné prútiky budú mať na sebe špeciálnu chróm-niklovú zliatinu.
Vývojom pokročilého odolného paliva sa zaoberá aj americká spoločnosť Westinghouse, ktorá koncom januára oznámila ďalší krok ku komercializácii svojho produktu. Ich palivové súbory obsahujú malé množstvá chrómu a hliníku, čo im umožňuje omnoho lepšie využívať palivo pri výrobe elektriny. Navyše znížili rýchlosť oxidácie až o 50 % v porovnaní s konvenčným palivom.
Program vývoja palív so zvýšenou odolnosťou bol vytvorený ako reakcia na nehodu v jadrovej elektrárni Fukušima. Ich vývojom sa zaoberá hneď niekoľko spoločností, napríklad Framatome LTA, čínska spoločnosť China General Nuclear či Global Nuclear Fuel. Niektoré koncepcie by sa mohli začať využívať v roku 2025.
