Výroba jadrovej energie by sa mohla v rozvíjajúcich sa ekonomikách do roku 2030 zvýšiť o 90 percent, ak vlády začnú uplatňovať politiky čistej energie a zároveň sa zavedené jadrové programy rozšíria najmä v Číne, Rusku, Indii a na Blízkom východe, konštatuje Svetový energetický výhľad 2020 Medzinárodnej energetickej agentúry.
Správa, ktorá skúma, ako môže reakcia na krízu Covid-19 zmeniť podobu energetiky, naznačuje, že podľa scenára trvalo udržateľného rozvoja, ktorý predpokladá nárast politík a investícií do čistej energie tým, že vlády podporia predĺženie životnosti jadrových elektrární (JE), rozšírenie novej výstavby o 15% do roku 2030 a podporia inovácie, a to vrátane malých modulárnych reaktorov (SMR). Tento scenár by uviedol energetický systém na správnu cestu k úplnému dosiahnutiu cieľov v oblasti udržateľnej energie, vrátane Parížskej dohody, cieľov v oblasti prístupu k energii a kvality ovzdušia.
Od roku 2019 do 30 rokov by sa mohlo pridať od 40 GW do 140 GW novej jadrovej kapacity, hlavne v Číne a Rusku. Tieto krajiny preukázali schopnosť postaviť reaktory za päť až sedem rokov. So 49 jadrovými reaktormi v prevádzke a ďalšími jedenástimi vo výstavbe by mohla Čína v roku 2030 predstihnúť USA v počte jadrových reaktorov a stala by sa svetovým lídrom. Naopak, vo vyspelých ekonomikách sa má kapacita od roku 2019 do roku 2030 znížiť o 10%.
Podľa ďalšieho scenára sa Covid-19 v roku 2021 postupne dostane pod kontrolu a globálna ekonomika sa vráti na predkrízovú úroveň, do jadrovej energie sa ročne investuje za 10 rokov v priemere viac ako 50 miliárd USD do nových rozsiahlych projektov a začnú sa zavádzať SMR, čo je viac v porovnaní s výdavkami v poslednom desaťročí. Tento scenár tiež vyžaduje zvýšenie počtu nových projektov, ktoré sa začnú v najbližších rokoch. Ukazuje sa, že investície do obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie by mohli dosiahnuť predkrízové úrovne v roku 2021 a potom do roku 2030 stabilne stúpať na viac ako 420 miliárd USD.
Na to, aby sa svet do roku 2050 priblížil k nulovým emisiám, je potrebný súbor ďalších dramatických krokov v priebehu nasledujúcich 10 rokov vrátane inovácií v širokej škále technológií od vodíkových elektrolyzérov až po SMR.
„Žiadna časť energetického hospodárstva nemôže zaostávať, pretože je nepravdepodobné, že by sa ktorákoľvek iná časť dokázala pohybovať ešte rýchlejším tempom, aby vyrovnala rozdiel,“ píše sa v správe. Jadrová energia podľa nej poskytuje asi 10% globálnych dodávok elektriny a je druhou najväčšou s nízkymi emisiami po vodnej energii. Z prevádzkového hľadiska sa jadrovým reaktorom počas útlmu darilo dobre, čo na mnohých trhoch predstavovalo dôležitý zdroj flexibility. Vo vyspelých ekonomikách sa však v druhej polovici roku 2019 a prvej polovici roku 2020 odstavilo 12 reaktorov, pričom stavať sa začal iba jeden.
Čína je jedným z mála regiónov, ktoré sú na dobrej ceste k zvýšeniu medziročnej jadrovej výroby v roku 2020, najmä v dôsledku celoročnej prevádzky dvoch veľkých reaktorov, ktorá sa začala v júni 2019, ako aj výstavby ďalšieho reaktora spusteného v auguste 2020.
Vo vyspelých ekonomikách síce jadrová energia zostáva najväčším zdrojom nízkoemisnej elektriny, avšak mnohé jadrové elektrárne sa blíži ku koncu svojej projektovanej životnosti. Predĺženie ich životnosti je podstatne lacnejšie ako nová výstavba a je všeobecne nákladovo konkurencieschopné s inými zdrojmi nízkoemisnej elektriny. Odvetvie jadrovej energetiky pokračuje v expanzii po dokončení prvých reaktorov EPR a AP1000 v Číne v roku 2018 a začiatok prevádzky prvého reaktora Hualong-1 v Číne je naplánovaný do konca roku 2020.
V energetickom sektore ako celku spôsobila pandémia Covid-19 väčšie narušenie ako ktorákoľvek iná udalosť v nedávnej histórii a zanechala dopady, ktoré sa prejavia v nadchádzajúcich rokoch. „Je príliš skoro povedať, či dnešná kríza predstavuje brzdu v úsilí o dosiahnutie bezpečnejšieho a udržateľného energetického systému, alebo katalyzátor, ktorý urýchli tempo zmien,“ uzatvára správa. „Pandémia sa ešte zďaleka neskončila. Zostáva veľa nejasností a ešte je potrebné prijať dôležité rozhodnutia v oblasti energetickej politiky.“
