Jadro pomáha krajinám bojovať proti problémom so slanou pôdou

Krajiny Stredného východu trápi rastúce množstvo soli v pôde, ktoré im bráni v zaužívaných poľnohospodárskych aktivitách. Nedostatok jedla či prípadnú prírodnú katastrofu sa rozhodli zažehnať pomocou vedy.

0
302
Príliš slaná pôda začala trápiť veľké množstvo krajín.
Nadmerná prítomnosť solí v pôde už trápi každý kontinent.

Spomínané organizácie spolupracovali so 60 vedcami z Iraku, Jordánska, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a mnohých ďalších krajín. Postupne sa naučili používať jadrové techniky na výrazné zlepšenie kvality vypestovaných plodín.

Slaná pôda sa začala javiť ako globálny problém, ktorý momentálne trápi už viac ako 100 krajín. V súčasnosti neexistuje kontinent, ktorému by sa tento jav vyhol. V krajinách Stredného východu sa to deje najmä v dôsledku klimatických zmien. Trápi ich hlavne zdvíhanie hladín morí a zvyšovanie priemernej teploty Zeme. Pestovaným rastlinám začínajú chýbať základné živiny ako dusík či voda, a to sa javí ako skutočne závažný problém, ktorý treba riešiť.

Na pomoc prichádza jadro

Za uplynulých pár rokov sa 60 vedcov zdokonalilo vo viacerých jadrových a izotopových technikách. Išlo najmä o použitie neutrónových sond na monitorovanie úrovne pôdnej vlhkosti a izotopová technika dusíka-15, ktorú využili na sledovanie reakcie plodín na prijatie určitého druhu a množstva hnojiva. Vďaka získaným informáciám môžu farmári lepšie spoznať vhodné druhy hnojív a objemy vody, ktoré sú potrebné pre pestované plodiny. Spomínané techniky už pomohli zlepšiť produkciu prosa v Libanone, jačmeňa v Jordánsku či quinoi v Spojených arabských emirátoch.

Ničiteľ menom soľ

Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Irak každoročne stratí 25-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy kvôli nadmernej slanosti. Vďaka spomínanej vedeckej práci sa objem obrábanej plochy zvýšil, keďže poľnohospodári dokázali nanovo slanú pôdu kultivovať. Stovky farmárov sa konečne mohlo vrátiť k svojej pôvodnej práci.

V Sýrii bojovali so zhoršenou kvalitou vody, no výsledky dosiahnuté v rámci projektu boli viditeľné okamžite. Táto oblasť je známa pestovaním okry alebo tzv. ibišteka jedlého. V priebehu troch rokov sa priemerný výnos tejto plodiny zvýšil na viac ako 13 ton na jeden hektár, čo je porovnateľné s tým, čo sa dá dosiahnuť v podmienkach, ktoré nie sú slané. Viac o neutronovej sonde pôdnej vlhkosti a izotopovej technike dusíka-15 sa dočítate tu.