Jadro v Európe na rázcestí: Rozhodnú o ňom čísla, alebo politika?

O jadre sa v Európskej únii vedie debata v súvislosti s tzv. zelenou taxonómiou. Cieľom Únie je nasmerovať investície hlavne do environmentálne udržateľného rastu, a preto si musí ujasniť, aké projekty do tejto kategórie spadajú. Má jej s tým pomôcť nové nariadenie, o ktorého súčastiach sa momentálne debatuje.

0
611
Európsky parlament
O budúcnosti jadra v európskych podmienkach sa ešte stále nerozhodlo.

Technická expertná skupina (Technical Expert Group on Sustainable Finance – TEG) poverená prípravou technických podkladov pre vykonávacie predpisy k tomuto nariadeniu vo svojej správe z marca 2020 jadro za udržateľný zdroj neoznačila. Zdôvodnila to tak, že nie je jasné, či jadrová energetika vyhovuje princípu „významného nepoškodzovania“ životného prostredia, o ktorý sa má jednotná taxonómia opierať. TEG pritom upozornila na fakt, že nedisponuje dostatočnou odbornosťou na to, aby vykonala kvalifikované posúdenie jadra, a to najmä s ohľadom na pochybnosti o udržateľnosti zadnej časti palivového cyklu. Jadrová energetika tak nateraz zostala neposúdená s tým, že konečný verdikt má vykonať iná, vhodná platforma. A práve o zriadení tejto vhodnej platformy dnes diskutujú členské štáty vo svojej expertnej skupine (Member States Expert Group on Sustainable Finance, skr. MSEG ako paralelná expertná skupina k TEG artikulujúca najmä stanoviská členských štátov EÚ) a čiastočne i v Rade EÚ a jej pracovných skupinách.

Za jadro sa postavili mnohé štáty či organizácie, no zdá sa, že tento boj bude mať ešte dlhé trvanie. K tomuto záveru vedie okrem iného vyhodnotenie listu generálnych riaditeľov jadrových spoločností adresovaného členom Európskej komisie, ktorý žiadal rýchle a nezaujaté odborné posúdenie udržateľnosti jadrových aktivít z pohľadu taxonomického nariadenia. Podľa predbežných informácií z dôveryhodných zdrojov však k zásadnému prielomu v myslení a postupe Komisie zjavne nedošlo.

K aktivite sa odhodlala aj skupina zelených mimovládnych organizácií, ktoré komunikovali svoju pozíciu rovnakým členom Európskej komisie. Zelení aktivisti žiadajú nezačleniť  jadrovú energetiku do taxonomického rámca, prípadne ich zapojenie do procesu posudzovania udržateľnosti jadra v prípade, ak sa touto cestou Komisia vydá.

V reakcii na tento list sa mobilizovali akademické a vedecké inštitúcie, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti a samospráv, a to za podporu objektívneho, nezávislého, vedecky podopretého preskúmania udržateľnosti jadrovej energetiky z pohľadu taxonómie. List za Slovenskú republiku podporili viaceré univerzity (Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Žilinská univerzita v Žiline) a iné organizácie (VUJE, ZPVVO, SNUS, OIK Bohunice, OIK Mochovce,  ZMOS Jaslovské Bohunice, Záujmové regionálne združenie miest a obcí Mochovce). List bol v plnom znení zverejnený na stránke SNETP a bol poslaný (opäť) vybraným členom Európskej komisie.

V ostatnom období bola publikovaná správa vzdelávacej organizácie CEPN, ktorá prichádza s konkrétnymi argumentmi pre posúdenie jadrovej energetiky ako udržateľnej hospodárskej činnosti. Zameriava sa práve na aplikáciu kritéria „významného nepoškodzovania“ podľa nariadenia o taxonómii, a to práve z pohľadu najproblematickejšej zadnej časti palivového cyklu. Táto správa je k dispozícii tu.

Rozuzlenie jadrovej zápletky na dosah

Očakáva sa, že k rozuzleniu európskej jadrovej zápletky dôjde už v najbližších týždňoch. V súčasnosti sa čaká na konečné rozhodnutie Komisie, ako finále taxonomického nariadenia pojme. V hre je teda nájdenie vhodnej platformy na posúdenie jadrových aktivít, a tým i zavŕšenie kolobehu iniciatív a politických vyjednávaní o budúcnosti tohto strategického odvetvia národných ekonomík. A o tom, že taxonómia bude hrať prím aj v čase obnovy európskej ekonomiky po odznení mimoriadnej situácie spojenej s ochorením COVID-19, svedčia už dnes výzvy na zelený reštart ekonomiky Únie v duchu Európskej zelenej dohody. Pod túto výzvu sa (celkom prekvapivo) podpísal aj nový minister životného prostredia Slovenskej republiky. Zostáva nám preto dúfať, že zelený reštart nebude znamenať reštart bez jadra – o to sa totiž v dlhodobom horizonte v prípade taxonómie hrá.