Kto bol v Katowiciach, cítil sa ako v Paríži. Vitajte na veľtrhu s klimatickou zmenou!
Moje prvé kroky v Katowiciach smerovali do baru. Gliwicka 10. Meno podniku sa zhodovalo s názvom apartmánov, kde som mal bývať. Aj keď som na prvýkrát netrafil do správnych dverí, krčma ma vítala: bola COP24 friendly.
Katowice sa niesli v predvianočnej atmosfére. Nechýbali krásne adventné trhy, preplnená obchodná galéria či dominikáni pozývajúci do kostola na roráty len pri sviečkach. Čakal som, že mesto bude kvôli najväčšej svetovej klimatickej konferencii preplnené či zablokované, ale zdalo sa, že všetko funguje tak, ako má: Poliaci boli dobre organizačne pripravení, nakoniec, už organizovali COP v Poznani či vo Varšave, takže predošlé skúsenosti im rozhodne nechýbali.
Uhlíkovo neutrálne klimatické mestečko
Za bránami športovej arény Spodek a Medzinárodného kongresového centra však o ruch nebola núdza. Na dva týždne tu vzniklo konferenčné mestečko, do ktorého ste sa dostali len po „letiskovej“ kontrole a registrácii. Ako inak, muselo byť uhlíkovo neutrálne. Po prechode cez bránu začalo viac ako 20-tisíc ľudí pobiehať: jedni išli pozorovať plenárne zasadnutia, iní počúvali diskusie, ďalší si prezerali stánky neziskových organizácií. A kto to už „nezvládal“, mohol si vystáť rad na kávu. Alebo si pochutnať na domácich poľských jablkách, ktoré boli zadarmo. Všetci – policy makers, decision makers, delegáti aj observers – ich chrúmali.
EÚ nemusí splniť parížske klimatické ciele, varuje štúdia
Síce sa tohtoročný COP24 konal v Poľsku, atmosféra bola parížska. Pred tromi rokmi sa politici na COP21 v Paríži dohodli, že otepľovanie našej planéty nesmie prekročiť 2 stupne Celzia oproti pred-industriálnym časom. Vo vzduchu tak visela jediná otázka: ako splniť to, na čom sme sa dohodli? Pri pohľade na tisícky ľudí z celého sveta – motivovaných zachrániť našu planétu pred roztopením sa – mi napadlo, že sa o Zem netreba báť. Keď na nej žije toľko dobrých ľudí, ktorí sa o ňu starajú. Ale sú schopní sa dohodnúť? (Pri čítaní aktuálnych mediálnych správ sa zdá, že nie.)
Čo na to veda
Pre mňa osobne bola jednou z prínosných aktivít účasť na tlačovej konferencii o nových tohoročných poznatkoch vedy týkajúcich sa klimatológie. Podľa organizácií Future Earth a Earth League zažíva ľudstvo najvyššie priemerné teploty od poslednej doby ľadovej spred 12-tisíc rokov a zvýšenie o 1°C od priemyselnej revolúcie. V roku 2018 sa predpokladá, že emisie CO2 dosiahnu celosvetovo až 41,5 miliárd ton.
Podľa vedcov existuje spojenie medzi klimatickou zmenou a narastajúcou frekvenciou a intenzitou extrémnych udalostí. Zvlášť tento rok priniesol rekordné záplavy a na niektorých miestach bezprecedentné vlny horúčav a lesných požiarov.
Správa OSN o zmene klímy načrtáva kľúčovú úlohu pre jadrovú energiu
Vedci poukazujú aj na to, že je veľký rozdiel medzi tým, či sa nám podarí udržať globálne otepľovanie do 2°C, alebo – lepšie – do 1,5°C. Tento, zdanlivo nepatrný, rozdiel znamená, že menej ľudí bude trpieť vlnami horúčav, nedostatkom vody a rovnako sa to týka aj plochy, na ktorej dôjde k transformácii ekosystémov (pri oteplení o 2°C sa predpokladá, že k zmene ekosystému dôjde na ploche 17 miliónov km2, kým pri 1,5°C „len“ na území 9 miliónov km2).
Je to podobné aj pri zvyšovaní hladiny mora: pokiaľ by sa oteplenie udržalo do 1,5°C, nemuselo by dôjsť k zaplaveniu pobrežných území, kde momentálne žije okolo 5 miliónov ľudí. Ako však tvrdí Future Earth z dostupných poznatkov, na to, aby sme neprekročili prehriatie o 1,5°C (ktorú na tlačovke nazvali planetary treshold, čiže prahom pre našu Zem, ktorý nesmieme prekročiť), musíme skresať emisie uhlíka na polovicu: už do roku 2030.
Nukleárne napätie
Tušil som, že to s jadrovou energiou nebude na COP24 také jednoduché. Ak som kde-tu niečo začul o energetike, spomínal sa len boj proti uhliu a ako alternatíva zemný plyn. Prečo sa nespomínalo jadro? Vraj aj Al Gore mu vo svojej „nadupanej“ prednáške venoval len tri sekundy.
Cítiť to bolo aj pri stánkoch, kde sa prezentovali rozličné mimovládky a neziskovky. Vedľa OneUN boli Greenpeace a po desiatkach stánkov univerzít, gender organizácií, budhistov aj kresťanských aktivistov by ste sa dostali najprv k anti-jadrovákom, neskôr k prázdnemu kiosku projektu fúzneho reaktora ITER a zakrátko nato k Európskej nukleárnej spoločnosti.
Jadrová energia je kľúčovou častou riešenia klimatickej zmeny. To bolo jedno z hesiel, ktoré si eurojadrováci vytlačili a priniesli so sebou. Argumenty v prospech elektriny z jadra boli zrejmé: je to jeden z najbezpečnejších a najlacnejších zdrojov, produkuje 300-krát menej toxického odpadu ako solárna energia (pri prepočte na množstvo vyrobenej elektriny), je najrýchlejším spôsobom, ako znížiť emisie CO2 a vyžaduje najmenej ťažby surovín.
Len o pár stánkov ďalej sa však návštevník katowického COP-u mohol dozvedieť úplný opak. Pod hlavičkou Nuclear Information and Resource Service sa prezentovala iniciatíva Don´t Nuke the Climate, podľa ktorej jadro nie je nízkouhlíkové (na letáčiku dokonca stálo, že jadro „emituje“ 88-146 gramov CO2/kWh), pre globálnu energetiku nie je vôbec dôležité (lebo má iba malý podiel v energetickom mixe), kontaminuje životné prostredie a pitnú vodu, ignoruje ľudské práva, dokonca blokuje obnoviteľné zdroje tým, že si vyžaduje veľké priame či nepriame subvencie.
Michael Shellenberger: Ak sa chcete zbaviť uhlia, potrebujete jadro
V antijadrovom letáčiku (pre objektivitu) ani zmienka o plusoch jadra, nehovoriac o nejakej referencii, ktorá by odkazovala na zdroj týchto (zavádzajúcich?) informácií. Okoloidúci sa ale pristavovali a podpisovali akúsi petíciu… Každopádne, rádioaktívne poľské jablká, ktoré sme tam jedli, rádioaktívny čerstvý poľský zimný vzduch, ktorý sme tam vdychovali, a rádioaktívna voda, ktorú sme – ako správni ochrancovia klímy – pili z rádioaktívnych papierových pohárikov, nikomu neprekážali.
Vo výstavnom areáli sa prezentovali aj nadšenci cyklistiky z Amsterdamu, podľa ktorých je prístup k bicyklu ľudským právom. Majú ambiciózny cieľ: dosiahnuť, aby sa polovica ciest realizovala na bicykli už do roku 2030. Vtedy mi to došlo: čo stánok, to vlastná agenda, ako zachrániť svet. (Nič proti cyklistom.)
Jadro je (vraj) anti-demokratické
Na COP24 prišiel aj Rauli Partanen, spisovateľ a bloger z Fínska, ktorý sa venuje energetike. Na svojom blogu opísal, ako sa zástancovia jadra zúčastnili sobotného pochodu katowickými ulicami (climate march 8. decembra). Účasť nadšencov atómovej energie však bola označená ako anti-demokratická a organizátori si dokonca vyžiadali políciu, aby ich odtiaľ vyhostila (a navyše sa snažili umlčať Erica Meyera po tom, ako začal spievať svoje pro-jadrové piesne známe ešte z Nuclear Pride Fest v Mníchove). Je spor medzi zástancami a odporcami jadra stretom pravdy s lžou? Alebo len dvomi rozličnými názormi? Či dvomi fanatickými nezmieriteľnými tábormi?
V deň, keď odchádzal z Katowíc, Rauli napísal:
Ešte stále je veľa práce, aby sa jadrová energia normalizovala v spoločnosti a verejnej diskusii. Ak máme zastaviť klimatickú zmenu, musíme byť nadšení z jadra rovnako, ako sa nadchýname z vetra, slnka, batérií a všetkého ostatného.
