V januári 2018 došlo v americkej Oklahome k veľkému nešťastiu, keď explózia zemného plynu zabila päť pracovníkov ťažobnej spoločnosti. Nehoda je najhorším incidentom v energetickom priemysle USA od výbuchu Deepwater Horizon v roku 2010, pri ktorom zahynulo 11 pracovníkov. Výbuch je najnovší zo sérií smrteľných nehôd na ropných a plynových poliach, ktoré si len v USA každý rok vyžiadajú až 100 životov.
Ak by akýkoľvek iný zdroj energie, napríklad veterné alebo fotovoltické elektrárne, zabil toľko ľudí, zaplnil by predné stránky novín. A ak by päť ľudí zomrelo v jadrovej elektrárni, populisti by žiadali zatvoriť všetky jadrové elektrárne. Okamžite.
Úmrtia pracovníkov ťažobných spoločností nie sú novou informáciou. Len by sa mala pripomínať vždy, keď sú ospevované tzv. obnoviteľné zdroje. Tie isté zdroje, ktoré v Nemecku opäť neboli schopné vyrábať elektrinu vtedy, keď ju ľudia najviac potrebovali. Ako v Nemecku v novembri. V takých prípadoch, aký vidíte na obrázku, musia za nespoľahlivé obnoviteľné zdroje zaskakovať plynové alebo uhoľné elektrárne.
Elektrina zabíja už pri jej výrobe, nie len pri zásahu prúdom
Je čas pripomenúť si skutočný smrteľný záznam každého zdroja energie. Väčšina ľudí už počula o niečom, čo ekonómovia nazývajú externalitou. Externalita vzniká, keď človek alebo firma úmyselne alebo neúmyselne čiastočne alebo vôbec neplatia za negatívne vplyvy svojej činnosti. Teda, že takéto náklady (kompenzácie) nie sú zahrnuté do ceny (elektriny).
Najznámejšia je uhlíková stopa rôznych energetických zdrojov, ktorá je považovaná za jednu z príčin zmeny klímy a stala sa obľúbeným dôvodom na zmenu politík, daní, povoleniek… a niekedy aj na krytie skutočných nákladov.
Ďalšou externalitou môže byť znehodnotenie pôdy či hodnoty nehnuteľností v blízkosti ergetických zdrojov. Závisí od regiónu, citlivosti ekosystému atď. Pre vysvetlenie, hektáre mokradí, ktoré by zaplavila nová priehrada, má vyššiu hodnotu pre planétu, než vyprahnuté hektáre pod fotovoltickými panelmi v púšti.
Najhoršiu uhlíkovú stopu má uhlie s približne 1 000 gramami oxidu uhličitého (CO2) uvoľneného do atmosféry pri každej vyrobenej kilowatt-hodine (kWh). Najmenšiu uhlíkovú stopu majú jadrová, vodná a veterná energia – všetky pod 30 gCO2 / kWh. Zdrojom emisií pri nich nie je samotná výroba elektriny, ale emisie vytvorené pri výstavbe – výroba betónu, ťažba ocele a spracovanie uránu a pod.O biomase sa predpokladá, že by mala byť uhlíkovo neutrálna, pretože odoberá z atmosféry CO2 pred tým, než ho tam znovu uvoľní späť, avšak straty pri premene na energiu sú pri nej významné.
Smrteľná stopa – deathprint
Veľmi málo, ak vôbec, sa hovorí o takzvanej energetickej smrteľnej stope (deathprint). Smrteľná stopa je počet zabitých ľudí zdrojom energie na vyprodukovanú kWh a – podobne ako pri uhlíkovej stope – uhlie je v tomto smere najhoršie a jadro a vietor sú najlepšie.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Centra pre kontrolu chorôb, Národnej akadémie vied (USA) a mnohých zdravotných štúdií, za poslednú dekádu (NAS 2010) sa nepriaznivé vplyvy na zdravie stávajú významným faktorom pre zdroje fosílnych palív a zdroje biomasy.
Svetová zdravotnícka organizácia dokonca nazvala spaľovanie biomasy v rozvíjajúcich sa ekonomikách hlavným globálnym zdravotným problémom. Našim pľúcam jednoducho prekážajú uhlíkové čiastočky, či už z uhlia, dreva, hnoja, peliet, či cigariet. V Číne kvôli uhliu podľa odhadov ročne umrie 300 000 ľudí. Dopad na ich systém zdravotnej starostlivosti je značný nie len z pohľadu úmrtí, ale aj z pohľad dlhodobých negatívnych účinkov na zdravie, ktoré môžu viesť k častejšej chorľavosti a práceneschopnosti.
Kto sú najväčší zabijaci
V tabuľke nižšie sú uvedené údaje o miere úmrtnosti pre každý energetický zdroj ako úmrtie prepočítané na 1000 vyprodukovaných terawatt-hodín. Pre lepšiu predstavu: na Slovensku sa ročne vyrobí okolo 27 terawatt-hodín elektriny (TWh), v USA viac než 4 300 a v Číne vyše 6 000 TWh ročne.
Údaje sú súčtom skutočných priamych úmrtí a epidemiologickým odhadom.
| Energetický zdroj | úmrtnosť (počet mŕtvych na 1 000 Twh elektriny) |
| Uhlie – celosvetovo | 100 000 (z uhlia sa vyrába 41% elektriny na Zemi) |
| Uhlie – Čína | 170 000 (75% čínskej elektriny) |
| Uhlie – U.S.A. | 10 000 (32% elektriny Spojených štátov) |
| Ropa | 36 000 (33% energie, 4% elektriny) |
| Zemný plyn | 4 000 (22% globálnej elektriny) |
| Biopalivá a biomasa | 24 000 (dodajú 21% energie a len 2% elektriny vo svete) |
| Solárne elektrárne | 440 (vyrobia menej než 1% elektriny vo svete) |
| Vietor | 150 (vyrobí 2% elektriny vo svete) |
| Voda – celosvetovo | 1 400 (dodajú 16% elektriny vo svete) |
| Voda – USA | 5 (6% elektriny Spojených štátov) |
| Jadro – celosvetovo | 90 (11% elektriny vo svete pochádza z jadra; prepočet zahŕňa aj Černobyľ 1986 a Fukušimu 2011) |
| Jadro – USA | 0,1 (19 % elektriny v USA je vyrobenej z jadra) |
Je zjavné, že miera úmrtnosti v na západe je oveľa nižšia, než v Číne. V USA je to výsledkom regulácie, najmä zákona o čistom ovzduší Clean Air Act. Je tiež dôležité podotknúť, že zákon o čistom ovzduší je jedným z tých prijatých prvkov legislatívy, ktoré najčastejšie zachraňujú život, spolu so zákonom Fair Labor Standards Act (1938), ktorý zaviedol 40-hodinový pracovný týždeň a zdravotnú starostlivosť v roku 1965. Ale aj tak približne 10 000 ľudí zomiera každoročne v dôsledku používania uhlia v USA a ďalšia tisícka v dôsledku používania zemného plynu.
Na Slovensku má zamestnanec podľa zákonníka práce odpracovať pri pracovnej dobe rozdelenej na päť pracovných dní 40 hodín, ak ide o jednozmennú prevádzku.
Pri vodných elektrárňach dominuje niekoľko pretrhnutí hrádzí ako bolo napríklad Pan-čchiao v Číne v roku 1976, kedy zomrelo približne 171 000 ľudí. Dôvod, prečo je úmrtí na vodných elektrárňach v USA tak málo, je znovu regulácia – obzvlášť Federálna energetická regulačná komisia (FERC).
Najnižšiu smrteľnú stopu má jadrová energia
Jadro má najnižšiu smrteľnú stopu. A to aj po zarátaní Černobyľu a premietnutia Fukušimy, s úmrtiami v uránových baniach a s použitím lineárnej bezprahovej dávkovej hypotézy.
Dôvod prečo je počet obetí v rozvinutých krajinách taký nízky, je silný regulačný úrad, v USA Nuclear Regulatory Commission (NRC), na Slovensku Úradu jadrového dozoru. Ten približne tucet úmrtí, ku ktorým v Spojených štátoch došlo za posledných 60 rokov, sa zväčša udial v zbrojárskom priemysle alebo ho vypočítali na základe LNT (linear no-threshhold hypothesis of radiation damage; lineárny bezprahový model). O LNT a prečo pravdepodobne nie je správny, si viac môžete prečítať tu.
Prečo je to tak?
Dôvodom týchto nízkych čísel v jadrovej energetike je to, že v jadre sa produkuje obrovské množstvo elektriny na jeden blok (reaktor). Čo znamená, že malé množstvo elektrární vyprodukuje veľmi veľa energie.
Zlyhania v jadrových elektrárňach, pri ktorých prišlo k úmrtiam, sa stali v starých elektrárňach a boli spôsobené ľudským faktorom. Všetky nové stavby musia byť už tretej alebo vyššej generácie s pasívnymi redundantnými bezpečnostnými systémami. Všetky musia byť schopné zvládnuť najhorší možný scenár, bez ohľadu na to, aký by bol nepravdepodobný. Tiež musíme lepšie spracovávať vyhorené palivo. A vieme, ako na to.
Skutočná cena uhlia
Aj keď je ťažké priradiť skutočné náklady k spomínaným číslam, podľa odhadov je až 10-percentný nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť v krajinách, kde tvorí uhlie výraznú zložku energetického mixu.
Tieto dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť začínajú konkurovať celkovým ročným nákladom na energie v USA. Čo je kritické, ak si uvedomíme, že náklady na zdravotnú starostlivosť dosahujú 2 600 miliárd dolárov a náklady na elektrinu ich presahujú len o približne 400 miliárd.
„energetický poplatok“ vyjadrený v ľudskom zdraví znamená, že cena za osvetlenie Pekingu je približne 2000 životov ročne, pričom osvetlenie New Yorku stojí až 10-krát menej…
